Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)
1981/3 - Pomichal, Richard: Protipovodňová ochrana na Žitnom ostrove v 15-19. storočí
šamorínskych mešťanov. Nariadil v ňom aby všetci občania a poddaní sa zúčastnili na protipovodňových ochranných prácach. Bratislavských županov poveril kontrolou vykonávania svojich rozkazov • Parvdepodobne tento kráľovský prílaz bol prvým pokusom o zjednotenie protipovodňovej obrany Žitného ostrova. Žiaľ archív bratislavskej župy koncom 16. storočia zničil požiar, preto o plnení rozkazu kráľa Žigmunda v čase Hunyadiovcov vieme veľmi málo. Je však pravdepodobné, že spomínaná listina bola vzorom i pre dokument z roku 1569, v ktorom sa nariaáuje, aby obyvateľstvo bratislavskej a komárňanskej župy z 12 dní čo malo odslúžiť pri obrane okolitých hradov 6 dní odpracovať na protipovodňovej ochrane, pri stavbe hrádzí a násypov. Na 37. strane zápisnice bratislavskej župy z roku 1584 stojí záznam o nariadení na základe čoho osoby, ktoré sa nezúčastnili protipovodňových opevňovacích prác je treba trestať peňažitou pokutou vo výške 4 forintov. V roku 1589 túto pokutu zvýšili na 12 forintov. Župné nariadenie z roku 1616 zdôrazňuje, že poddaní, mešťania i zemania sú rovnako povinní odpracovať vymerané dni v opačnom prípade im možno uložiť pokutu vo výške 12 forintov, župa v tomto roku ustanovila prvú, právne zodpovednú funkciu - Director aggerum - /riaditeľ hrádzí/ v osobe Janosa Szflgyéniho. V roku 1700 župa nariadila, že na ochranných prácach sú povinní zúčastniť sa i obyvatelia tých dedín a osád, ktoré nie sú povodňami bezprostredne ohrozené. Pravdepodobne nie všetky dediny plnili uspokojúco tieto nariadenia, lebo na 404. strane zápisnice z roku 1712 je zmienka o tom, že obyvateľov neposlušných dedín na tieto práce bolo treba donútiť vojenskou silou. Od roku 1732 župa umožnila jednotlivcom vykúpiť sa z týchto prác. V roku 1736 jednotlivým osadám a dedinám vyznačili úsety brehu, ktoré v čase ohrozenia museli brániť a opevňovať. Od nasledujúceho roka obyvateľstvo bezprostredne ohrozených osád musí dvakrát toľko dní odpracovať na protipovodňových prácach ako obyvatelia dedín ležiacich 3alej od Dunaja. Pracovné dni v tom čase sa dali vykúpiť sumou1 25 denárov. Zdá sa, že v čase od 1737 do 1758 veľmi vzrástol počet zameškaných respektíve-vykúpených dní, lebo spomínanú sumu zvýšili na 50 denárov. Od roku 1727 na funkciu ’’riaditeľa hrádzí** už nikoho nevymovali. Organizačnú a kontnlnú činnosť vykonávali hodnostári a inžinieri župy» V 18.-19. storočí župná rada vyniesla veľa lokálne dôležitých nariadení o stavbe hrádzí a o organizácii protipovodňovej ochrany.
