Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)
1981/3 - Marczell, Vojtech: Jeseň v ľudových tradíciach
pracovaní pamiatkového zámeru na obnovu«. Do konca kalendárneho roka má byť dokončená obnova exteriéru a v äalších rokoch majú byť zahájené reštauračné práce v interiéri tejto vzácnej pamiatky. Sme presvedčení, že v budúcnosti náa čaká ešte veľa úloh, aby ame dosiahli Salšie konkrétne úspechy na úseku štátnej pamiatkovej starostlivosti, a že doteraz realizované akcie zahájili v siedmej päťročnici plánovitú a sústavnú starostlivosť o naše cenné a nenahraditeľné pamiatky. Mária Pénteková JESEŇ V ĽUDOVÝCH TRADÍCIÁCH Jeseň bola v roľníkovom životnom režime obdobím zberu a uskladňovania úrody a obdobím príprav na nasledujúce vegetačné obdobie. Z toho dôvodu medzi zvyklosťami tohto ročného obdobia dominovali zvyklosti hospodárskeho charakteru. Medzi mesiacmi september a november sa diali slávnosti uzavierajúce hospodársky rok. Aj tieto slávnostné zvyklosti sledovali za cieľ zachovania úrodnosti a zdravia. Väčšina z nich bola aj súčasťou cirkevného roka, spravidla sa viazali k nemu niektorého svätého. Radosť, ktorú pociťovali z dobre vykonanej práce po uskladnení úrody mala aj charakter vďakyvzdania. Samozrejmou súčasťou bolo hodovanie, ktoré sprevádzalo každý moment ľudského života od kolísky až po hrob. Aj na Žitnom ostrove bolo šúpanie kukurice jednou z príležitosti kolektívnej práce, ktorú vždy vykonávali spoločne. Pri tejto príležitosti nemali konca-kraja veselé príhody, strašidelné histórie o bosorkách, rôzne žartovanie a spev. Po ukončení práce dával gazda oldomáš. Tento oldomáš mal karový, kultový charakter, pretože jedenie a pitie okrem iného sledovalo za cieľ zachovanie úrod - nosti nasledujúceho roka, zdravie statku a Človeka a jeho práceschopnosť. Súpanie kukurice často trvalo až do polnoci a mládenci zvykli dievčence idúce z roboty strašiť lampami zhotovenými z tekvice. Vy
