Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)
1981/2 - Kovács, László: Príspevok k histórii cechov na Žitnom otrove
pravidiel remesla nech sa preskúmajú topánky na trhu, či sú tieto pospolitosti, bohatým i chudobným na osoh... nech tam sedia, aby kontrolovali topánky, či tieto dobre zhotovujú, v zhode so svojou cťou a vierou. A keá niekto z remeselníkov proti ich vôli sa chce usadiť, taký čo nie je členom cechu, tomu nech to nepovolia. Rovnako ak niekto v cechu kupuje topánky na áalší predaj, nech tieto mu v cechu odoberú... Takto to chceme, ny majstri a ich potomkovia, od dnešného dňa pevne dodržiavať podľa právnych pravidiel a našich zvyklostí mocou tohto listu, opatreného našou pečaťou, ktorý sme vydali v deň Svatého Marka evanjelistu, kedy sme rátali rok 1493 po narodení Krista.” Zvláštnou žitnoostrovskou zaujímavosťou je cechové usporiadanie tunajších pastierov oviec, keáže v histórii cechov je dosť zriedkavé, aby sa do cechov združili nie remeselníci. Ich cechové štatúty, ktoré v maáarskom jazyku vypracoval cechový majster Zalka Ferenc a viacero "majstrov" pastierov, potvrdil 26.decembra 1717 Karol III. Cechové štatúty uverejnil časopis Magyar Gazdaságtörténeti Szemle v Budapešti, v roku 1897 na str.253-259. Originál sa nachádza v Maáarsku, v Štátnom archíve. Keáže štatúty sú písané archaickou maáarčinou, nasledujúce artikuly sú len voľne preložené. "... 2. artikula prikazuje, aby v žitnoostrovskom okrese Bratislavskej župy mali samostatnú cechovú skrinku, ktorá má byť umiestnená v šamoríne, alebo Dunajskej Strede. Spomedzi skúsených pastierov majú zvoliť cechového majstra, ktorý je zodpovedný za to, že sa cech v označených dňoch zíde v meste, v ktorom je umiestnená cechová skrinka... 7. V tomto okrese každý pastier oviec musí do jedného roka vstúpiť do cechu... 9. Cechový majster spolu s áalším členom cechu musí každý rok navštíviť každého majstra cechu... * 18. Ak by niektorý tovariš alebo učeň ochorel, majster je povinný v chorobe mu čo najviac pomáhať., z vlatsného, alebo z prostriedkov cechu ho má dať liečiť a usilovne sa o neho starať ... a ak by zomrel potom podľa pravidiel i iných cechov musí ho dať na trovy cechu pochovať ... Ak niektorý tovariš, alebo učeň natoľko zoslabli, že nie sú schopní si zarobiť na živobytie ... vypomôže sa mu prostriedkami, ktoré sú majetkom cechu ...” Cechové štatúty majú celkove 21 artikul. Úvod a záver štatútov sú písané po latinsky. Takéto podrobné uverejnenie sme považovali za
