Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)

1981/4 - Marczell, Béla: "Prišli krásne Vianoce"

klasu. Tento koláč bol spletený do tvaru štvorriadkového pšeničného klasu. Pšenica, obilie znamenalo a v ľudových zvyklostiach dodnes i znamená život, štedrovečerný koláč zas bol symbolom telesnej i duševnej sily. V záujme pokoja duše kládli na stôl modlitebnú knižku, v kalvínskych oblastiach Bibliu a žalospevy. Slama, seno a obilie uložené pod stolom slúžili ako lôžko pre malého Ježiša, ktorý tam o polnoci zavítal. Podľa zvyku z Čilizskej RaIvane na šteirý večer nikde v dome nesmeli visieť šaty. 0 takom čase prestreli na zem plachtu a na ňu poukladali šaty. Preto tak Činili, aby vždy bolo v dome šťastia a aby ne

uhynul statok.

Aj stôl preto upravili tak bohato, aby aj v budúcnosti boli zabezpečení potravinami a aby im zdravie nechýbalo.

Po skonzumovaní vianočnej večere osadenstvo domu bdelo až do polnoci, počúvalo pod oblokmi skupiny mendíkov, rozdávajúc im jablká, orechy a peniaze. Keá utíchli spevy, dospelí sa rozprávali,oživovali staré spomienky a potom išli na polnočnú omšu. Aj k polnočnej omši sa viaže veľa povier a magických zvyklostí. Podľa ľudovej povery na Žitnom ostrove presne o polnoci aj zvieratá prehovoria. Preto, aby nemohli na gazdu niečo prezradiť, gazda im naplní jasle krmivom. Podľa povesti jeden žitnoostrovský človek bol zvedavý čo o ňom rozprávajú zvieratá. Namiesto polnočnej omše sa ponevieral okolo maštale, čakajúc, kedy zvieratá prehovoria. Zrazu len počuje, že krava vraví vedľa nej stojacemu koňovi: "No, aj náš chudák gazda zomrie ešte tento rok." Gazda, keá to počul, od preľaknutia zomrel. Tak sa splnila predpoveď kravy. Tento príbeh dobre poznali aj obyvatelia obcí v okrese Dunajská Streda pred niekoľkými desaťročiami. Mne to vyrozprával jeden starček z Malých Dvorníkov v roku 1966.

Rôzne povery, viažúce 3a k polnočnej omši možno vysvetliť aj nezvyčajnou hodinou, kedy sa omša konala. Podľa ľudových povier je polnoc hodinou duchov a údajne aj bosorky sú v túto hodinu najstrašidelnejšie. Svoju nepoznateľnosť však v túto noc nedokážu uchrániť, preto.že kto si stane na Luciinu stoličku, môže ich na polnočnej omši rozpoznať. Stoja chrbtom k oltáru.

Polnočná omša bola príhodná aj na ľúbostné čarovanie. Napríklad v Medzičilizí verili tomu, že dievčence, ktoré sa vracali z polnočnej omše, ak obišli vahadlovú studňu a pozreli sa na vodu, uvideli v nej •braz svojho nastávajúceho. V rôznych oblastiach si dievčence ukryli pod šaty hrnček, alebo pohár, v ktorom si na omšu vzali so sebou med, ktorý dali farárom nebadane požehnať, S ním potom zotreli šaty vyvoleného mládenca a takto si získali jeho lásku.