Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (3. évfolyam, 1979)
1979/3 - Tóthová, Izabela: Ryžovanie zlata
v osnovách rozkazu na regulovanie tohto remesla hovorí, že na každom vhodnom nálezisku zlata je treba sa zaoberať ryžováním tohto drahého kovu. Získané zlato ryžovači dodávali v najbližších kráľovských úradoch. Kopie tohto kráľovského rozkazu 3Ú vystavené aj na našej výstave. Najlepší ryžovači zlata na Žitnom ostrove žili v Palkovičove. Vincenta Berecza, posledného ryžovača z Palkovičova vidíme na fotografiách, ktoré slúžia na zdobenie našej expozície a ktoré zobrazujú celý pracovný proces ryžovania zlata. Nyžovač zlata veľmi dobre poznal prírodu. Svoje pracovné náradia vyhotovil sám. Hyžovač zlata na Žitnom ostrove používal tieto náradia: Fúrik - slúžil na transport ostatných pracovných náradí. Lopata - pomocou tohto náradia určili veľkosť obsahu zlata v najskom štrku. Koryt o - oddelil štrk od jemného piesku, ktorý obsahoval zlaté zrnká. Naberačka - s týmto náradím dávali štrk na stdl na ryžovanie zlata,a to na tú Časť stola, kde sa nachádza riečica, odkiaľ sa jemný piesok dostal na súkno. ktoré je tiež súčiastkou stola. Jemný piesok so zlatým, zrnkami zo súkna dostali s vyluhováním s vodou. Zlaté zrnká od jemného piesku očistili pomocou ortuti v kovovej lyžici. V tejto časti nedávno dokončenej expozície nášho múzea možno vidieť zlaté zrnká s pieskom vo vode, a konečný výrobok pracovného procesu, čisté zlato. lyžovaním zlata sa zaoberá dnes na Žitnom ostrove iba jediný človek, a to Imrich Zsemlovics zo Zlatnej na Ostrove. Izabela Tothová
