Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (2. évfolyam, 1978)
1978/3 - Marczell, Vojtech: Starobylé rybárske náčinia Žitného ostrova
steny ve vode a naň sa priväzuje aj ťažné lano - "alattaág". Dôle žitý« bolo aj náčinie vo f orné žrde zvané ''büszke ”, "piszke”, kto rý« v prípade silného toku držal rybár sieť tak, že jeho ostrý koniec zapichol do zeme a na rúčku pripevnil povraz sietem c/ Rybolov zdvíhaním Zdvíhacou sieťou loviaci rybár počítal vždy e tým, že ryba ktorá sa dostane nad sieť, tušiac nebezpečenstvo, uniká vždy bokom smerom nadol a nikdy nie hor$. Preto narazí do steny siete v podobe misy« Zdvíhacie rybárske náčinie bolo z hľadiska tvaru dosť rôznorodé« Z hľadiska zostavenia a použitia boli na žitnom ostrove známe dvojaké zdvíhacie siete: 1/ zdvihák z brehu 2/ zdvihák z člna, avšak tieto nástroje volali jednoducho *tápli*. Nebolo to nič iné, ako na obruč natiahnutá sieť s poriskom alebo i bes nehe, ktorá sa podobala košu na prikrývanie sliepok» S týmto nástrojom hľadal rybár v plytšej vode ryby tak, že ním vyhmatával určitý priestor« Často bol celý zhotovený z prútia« Veľmi ho obľubovali rybári pozdĺž celého Dunaja, teda nielen na Žitnom ostrove« Nín lovili dunajskí mlynári, pastieri, hľadači a premývači zlata, ba dokonca i pytliaci« Takýmto spôsobom si často zadovážili každodennú potravu nezamestnaní a želiari« Dalo sa takto loviť po celý rok z brehu, z člna alebo v zime cez prierubňu vysekanú v ľade« Samozrejme, tu sa bolo treba v mnphom spoľahnúť na náhodu. Sieť ponorenú do vody rybár často vyťahoval, prezeral a stalo sa i to, že bola prázdna, častejšie sa v nej však našiel úlovok« Túto formu lovu rýb ojedinelo používajú i dnes, hoci je čoraz menej takých vôd, ktoré sú vhodné pre život rýb. Okrem už spomenutých spôsobov a nástrojov rybolovu poznal a používal Žitnoostrovský rybár aj náčinie a foray hnacieho rybolovu lovu sľučkou, vrhom, hľadaním, harpúnou, ktorých opis by však bol veľmi zdĺhavý a preto ich iba spomenieme. Musíme sa však zmieniť o chytaní rýb na udicu a o náčiní s tým spojenom, veá táto forma ešte i dnes jestvuje a je všeobecne obľúbenou zábavou« Udicu nájdeme medzi najstarším rybárskym náčiním,. Poznali ju už v ďobe kamenne j a pôvodne bola vyhotovená z kosti alebo kameňa. Vyhotovovali ju však i z dreva. V minulosti ju najma cigáni uplatňovali s veľmi obľubou« Prvou udicou ktorá sa dostala na svetlo sveta archeologickými prácami, bola na oboch koncoch zahrotená kostená palička a dostala názov ”halpecek”« Na Žitnom ostrove dnes už vôbec
