Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (2. évfolyam, 1978)
1978/1 - Ág, Tibor: Tradície ľudovej hudby
V pamätnej izbe dostali miesto všetci tí, ktorí bojovali za našu krajšiu budúcnosť. Tí, ktorí bojovali v armáde Maďarskej republiky rád, tí, ktorí stáli v popredí pri zakladaní straníckej organizácie, ktorá v roku 1926 mala už 215 členovo Sú tu spomenutí všetci, ktorí majú zásluhu na vytvorení nového životao František N a g y V rýchlom tempe života tohto storočia musíme sa zamyslieť aj nad tradíciami ľudovej hudby, toho "storakého organu”, ktorý má na všetko melódiu, od humoru až po tragédiu. V bádaní ľudovej tvorby máme už tradície, V-ďaka činnosti Zoltána Kodálya a Bélu Barteka» Dnes sa dostáva do spoločenského povedomia ten fakt, že ľudová pieseň nie je primitívnym výtvorom fantázie ľudu, ako ju mnohí považovali pred 60-70. rokmi, ale je zrkadlom celého národa, ako to vyjadril Zoltán Kodály vo svojej práci "Maďarská ľudová hudba". Citujeme jeho slová: "Ako do veľkej panvy od svojej kolísky cez stáročia vtekali do nej všetky potôčky citového života Maďarov, nechali v nej stopu všetky duševné zážitky; lebo je nesporné, že maďarská pieseň je rovnako 3tará, ak© jazyk maďarský." Zoltán Kodály takto formuloval odpoveď na otázku, čo je to ľudová pieseň«, Na to doposiaľ nikto nedal presnú odpoveď. Bude lepšie stanoviť takto otázku; o čom spieva ľud? Keby sme v duchu tohto hesla prebádali všetky tie nazhromaždené materiály, čo sa zachoval® ústnym podaním, objavili by sme rôzne vrstvy, zistili by sme autorov jednotlivých piesní, určili by sme dobu ich vzniku; našli by sme odpoveď na doteraz nevyjasnené otázky. Z tých rôznych vrstiev sa vyzdvihnú do popredia dve: tie ktoré odzneli v mestách, kaštieľoch, zámkoch, čiže vo vyššej vrstve spoločnosti a odtiaľ sa šírilo k ľudu. Druhá vrstva vznikla na dedine, ktorá sa z nej nikdy, resp. zriedkavo dostala hore«" Tieto riadky Kodály písal v roku 1918, v obddobí, kedy maďarská inteligencia nepovažovala za svoje ľudovú pieseň, ba dokonca sa jej aj
