Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (1. évfolyam, 1977)
1977/4 - Skriba Pavol: Gýč alebo umelecká tvorba
Gýč alebo umelecká tvorba V predchádzajúcom čísle bol uverejnený článok pod názvom "Nepravé umenie - gýč. Článok by sa dal krátko zhrnúť nasledovne: Gýčom nazývame tie diela, z ktorých chýbajú vnútorné podnety a ktoré vznikli bez tvorcovej duSevnej potreby. Z gýča chýba osobný zážitok a subjektívne priznanie umelca. Je bez hlbšieho ľudského výroku. Najnápadnejším druhom je takzvaný, "trhový gýč*, ktorý nie Je výhradným kusom, ale zpravidla vzniká sériovou výrobou. Z toho istého druhu vyrába majster viac kusov. Napríklad: Keč ide o krajinomaľbu, majster namaľuje na všetky na jprv oblohu, potom zem, s dvoma-troma vopred vykladanými zelenými farbami natlapká listie a nakoniec na breh potoka srnky, alebo iné sladkasté motívy. Gýč nevyjadruje Jednotnosť, chýba z diela zo stránky umelca vyzdvihnutá podstata a taktiež i podriadenosť bezvýznamných vecí. Gýč Je teda prázdnym lovom účinku, bez hlbšieho obsahu. K tomu však, aby sme vedeli rozlišovat gýčové tvorby od ozastných umeleckých výtvorov, je v prvom rade potrebné, aby sme sa stali do určitej miery keá ani nie znalcami, ale aspoň milovníkmi umenia. V tom nám značne pomáha umelecká výchova. Základy umeleckej výchovy kladá rodina, potom škôlka, škola a nakoniec celá spoločnosť. Keá chceme stupňovať umelecké pôžitky obecenstva, nemôžeme sa uspokojiť výlučne len zdelením poznatkov z dejín umenia, ale musíme ho naučiť rozumieť kresbe, maľbe, modelovaniu a zdôrazniť nutnosť počúvania klasickej hudby. V našich školách v rámci kreslenia alebo vizuálnej /auditívnej/ estetickej výchovy by sa mohla doasihnuť vačšia účelnosť. Z tejto stránky majú veľký význam všetky výtvarnoumele cké a sebavzdelávacie umelecké krúžky. Je známe, že len nácvikom aktívnej práce je možné vychovať ozajstných chápavých pôžitkárov a znalcov umenia. Cieľom našej socialistickej spoločnosti Je, aby sa čím viac občanov dostalo na najvyšší stupeň duševnej kultúry. Nie je však pravdou, že obecenstvo i samostatne, bez vhodnej estetickej výchovy dosiahne to najvyššie duševné vzdelanie. Kto čo vidí, koľko pochopí z umeleckej tvorby, závisí Jedine od zrakovej vyspelosti a od vzdelanosti dotyčníka. Netreba zvlášť zdôrazňovať fakt, že nielen v školskom veku treba vyvíjať
