Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (1. évfolyam, 1977)

1977/3 - Marczell Béla: Žitnoostroský rybár - drevorezbár

ZITN0OSTROYSKY RYBAR -DREYOREZBAR Jednym z najstarsich remesiel madarskc-ho naroda uz za cias prichodu liadarov do Europy bolo rybarstvo. Vtedy znamenalo najjednoduchSi sposob obHvy, preto v dome uralske.ho I'gora najviac sa vencvali tomuto remeslu. Ale aj pri kocovani si ponechali velb z tejto tradicie, lebo tato po£as starofia zSkonite existovala v dajakej podobe. Neskdr, pri vp6de Tatarov a Turkcv na stalo vel^a zmien v tejto tradicii. Avsak po obsadeni Karpatskej kotliny, ktori mala :wjnost’ vody, ryb i zvcri, rybarska tradicia zncvu oiila a tym aj Sikovnost* jej majstrov. Podlh stredov?k£ho porekadla rieky Vadarov sa skladali 2 vody a z ryb, Samozrejrie, aj na 2itnom ostrove prevladila rybdrska tradicia. Costojne tefuco Dunaj, jeho tisice ranien priam "sypali” 20 seba ryay a tak toto prirodn* bohatstvo prinutilo 2itno*> ostrovcanov zaoberat’ sa tymto remesllon. Pbpri ryzovani zlata stalo sa rybarstvo najddlezi­­tym reneslom, 0 com svrdfia pamiatky este i dnss, ruchadzajuce sa v niektcrych obciach Ht­­neho ostrova. Rybarske centra Zitneho ostrova kedysi boli najna v Komarne a v Sanorine. Ne­­spocetne nmozstvo dokladov, pisornosti svedci o privillgiach, s ktorymi Htnoostrovski ryba­­ri disponovali. Vytvorili sa aj rybarske dynastie, ktor£ cez mnoM pokolenia prendsali toto remeslo. Na Zitnom ostrove povazovali rybarsky ?ivot za perlisty. NeboIo ryb£rom treba k toru viac, iba ddbrej vody a dostatok rabaku. Ak mal rybar z oboch dost’, mat vlastne v’etko. Utiahcl s- do tichych kutov ramien, do tr^vnatych porastov a tam sa kochal v krasc okolitej prirody. Tato samota, ticho a Uto formovali aj povahu nadarskeho rybara. Velhi dobre vedel v?etko spozorcvat’, a preto, 2e bol vefne sam a ndlokcc’y poful llidskl slovo, i on milo prehovoril, vedel lepSie prsmysl^t’. Volhy, nezavisly Hvot ho primal k poctivosti, V?dy bol slobodny clo­­vek, nemal nikdy sluhu, ta<ie ani on neobsljhoval nikono. Takito rybSri zili na 2itnom ostrove. Rodina Khinova z Dobrohoste a Vojky nad Dunajom cez starociasa vencvala tomuto remeslu a zachovavala jeho tradicie. Oni boli na iitnom ostro­ve posledni mohykani tohto femesla. E’te aj na zaciatku naSho storoSia Hli v podunajskych obciach takito rybari. 2ial‘ does ich ui povaSujeme za vymretych. Zmizla tdto typicka posta­­va Podunajska. Jednym z poslednych predstavitelbv rybirskych majstrov bol aj VI X& t4p£I, rodak z Jel­­ky, flen rodu Khinovcov. Je to zaujimav6 postava minulosti. Bol z£hradnikom, rybarom, polbv* nikom, ale aj mlyn£r£il. Proste takym vSeveducim irajstror.. Akoby zdedil po svojich predkov tuzbu stale ist’ za novym, nikde nepostdt*. Takto prevandroval cel£ Madarsko. Na svojich po­­tulk&ch pozoroval Ibdi a kraje, ziskaval skusenosti, z ktjrych potom Serpal pre svoje ume­­leck4 pohnutky. Velkii rad malbval a kreslil. Ked sa mu zunovalo vandrovanie, vritil sa na Zitny ostrov a usadil sa v DobrohoSti. ESte pred niekolkymi rokmi vlastnil jeho dom isty Pe­ter Nagy. V jednej z jeho izieb snival TSpii. Steny pomalbval s roznymi lbdovymi figurami,

Next

/
Oldalképek
Tartalom