Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (1. évfolyam, 1977)
1977/2 - Skriba, Pavol: Nepravé umenie - GÝČ
vystupuje ako chram modernej doby, Gyc je neodlucitelbou fiastkou umenia. V kazdom umeni je pritomny - pi§e nemecky historik umenia - kedze v danom umeni je mala davka konvencional izmu, tuzba pafit’sa obecenstvu; Skoro ani jeden umelec nie je vynimkou. Gyc je vecnou kategoriou, a predsa sa vyskytuju kvitnuce fazy, ktore sa medzi inymi viazu k ustanovenemu spolocenskemu rozpoloSeniu, k obdobiu hojnosti. V tomto pripade zly vkus stoji pred dobrym, mieni napodobnovat’dokonal e umenie, aby nadobudol esteticku hodnost’. Nadobuda zvlastnu silu najma pri rozvoji burzoaznej spolocnosti, ked uz spominanu spolocnost’ charakterizuje blahobyt alebo ked mnozstvo materialnych vydobytkov prevysuje naroky, preto sa stavaju pomerne lacnejsim. Vznik gycu je teda spolocensky jav. Priame predcnadzajuce udalosti sa tkveju v mestianskej zberatelbkej naruzivosti minuleho storocia. Tie cinitele, spolocenskeho formovania, ktore na zaciatku XIX. storocia privedu mestianstvo k moci, sa vyvrcholuju v hromadeni majetku. Zapas, ba dokonca niekedy i urputny boj mestianstva s feudalnymi mocnosthmi vedie k vyvoju zberatel’skej naruzivosti. Byty meStbnov sa zapThaju umelymi kvetmi, s kobercami ostrova Java, vejarmi, cinskymi mucholapmi, malbvanymi morskymi lasturami, konskymi potkovami, kamienkami pozostalych z lavy atd. Tato zberatel’ska naruzivost’ sa tyka i malieb, soch a umeleckych predmetov. Predovsetkym je pre nest’anov 2aujimav£ to, co je nov6 a cudzie. Akonahle sa mestbn dostava k moci, zacne diktovat’ i v kulturnom zivote, a tak sa dostava do popredia zberatel’ska naruzivost’ aj v malomestiackych kruhoch. A raz v sirsich, raz v uzSich okolnostiach, ale napodobnovanie velkomestbna sa stava zakladnou V v crtou jeho dusevnej cinnosti0 Kym velVomestbn naplna svoj byt kozami lbdovy^h medvedov, raritnymi palmami, s drahymi calunmi, zatial’malomestbn sta££ len na plesnivcev sklenenych gulkach, na rozlicne umele kvety a na nastenne vySivky. A tak sllapajuc po stopped velkomestbnov na prelome storocia sa byty malomestbna nenaplnaju vzacnymi zriedkavo vyskytujucimi sa obrazmi a sochami, ale zalbbnymi zatisiami s ruzami, s drobnymi ozdobnymi predmetmi /nippami/. Toto obdobie je obdobim zahradnych trpaslikov, ktore ako celistvy symbol lUdskeho obmedzenia sa uskieraju v zahradach, medzi sklenenymi gulbmi a barevnymi sifonmi zastrcene capmi do zeme. Zo stien dazkymi zaclonami zatemnenych salonov nemoze chybat' lesny zapad sinks i jelenie rucanie a ciganka s gitarou. Rozvijajuca sa tecnnika rozsirujc i obchod, ktory rozmnozuje umelecke produkty a je schopny vo velVom mnozstve a stale lacnejsie ich spenazit’ na trhu. Radost’ z dnesneho gycu je pozostalostbu tej mestianskej spolocnosti, ktora kedysi napodobnovala magnatske bohatstvo samozrejme na nizsej urovni. DneSne gycove predmety vsak r.ekupujeme z tzv. mestiackych obchodov ani nie zo stolov byvalych trhovisk ale najcastejsie z luxusnych obchodnych domov. V pozadi otazky sa ut'ahuje velhi siroky okruh problemov : Rozbor noveho styku cloveka s vecou, ulne nova estetika, ktora suvisi povznesenim stredneho stavu a rozvojom masovej civilizacie, ktora este viac zdoraznuje charakteristicke crty stredneho stavu. Do kategorie gycu sa zaraduju nasledovne s 1/ Tie produkty, prevedenie ktorych nie je dokazom ziadnej umeleckej nadanosti, naproti
