Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (1. évfolyam, 1977)

1977/1 - Nagyová M., Kornélia: Výtvarné umenie a skutočnosť

Na kaidej vystave Zitnoostrovskiho muzea sa stretivame zo stovkami niv- Stevnikov a mo1eme konStatovatf, le aj v na§om meste sa stalo vytvarn6 umenie prostriedkom formovania socialistickdho vedomia pracujucich tak ako hudba, literature alebo divadlo. ObSania niiho mesta sa u2 mohli nejedenkrat presvediit o potrebe vystav v^tvarniho umenia, pretoie tieto nielen poskytuju prierez roznymi variaciami obsahu a formy v dielach vystavujucich umelcov, ale ddvaju aj podnety pre zamyslenie sa a aj diskusiu.

Vystavy tohto druhu chcu slujitf pre priatel’ov umenia i pre tych ,ktor£ sa s umenim v takejto forme len teraz zoznamuju. Snafia sa vychidzat v ustrety sirokym vrstvam navitevnikov a oboznamovaf ich s umenim minulosti a su?asnosti.

Vo vystavnom pline Zitnoostrovskiho muzea na rok 1977 su zahrnuti vystavy sudasnjfch, dneB Sijucich umelcov, a to aj preto, lebo prvoradou ulohou muzea - dovtedy kym nedostane Dunajski. Streda samostatnu galeriu - je aj reprezentovanie sudasneho vytvarniho diania.

Na prvej vystave roku 1977 predstavime nasim navstevnikom tvorbu akademick6ho sochAra Tibora Bartfaya a akademickej maliarky Eyy Kyselicovej. NaSim prvoradym zimerom bolo to, aby spolu s portretnou tvorbou Tibora Bartfaya vystavovala mlada umelkyfia, ktorA sa od samotniho ukonSenia Studia predstavovala nielen na kolektivnych v^stavAch, ale mala ui niekol’ko samostatnych vystav. V tomto pripade neSlo nam o ukalku umeleckej tvorby rdznych generaSnych prisluenikov, ale o nAmetovy a vytvarny pristup ku skutocnosti.

A teraz niekol’ko slov o um^lcoch.

Akademicky sochAr Tibor Bartfay sa narodil v Nitre ako syn akad.soch. Juliusa Bartfaya. Od mladosti vyrastal v otcovom ateliAri, on mu dal zAklady remesla.

Umelec vo svojej tvorbe sa vedome usiluje o moderny prejav, ale nie tym, le Ba odklAiia od skutocnosti* Novi vyrazovA prostriedky syntetizuje so symbolom vytvarnAho podania. Tibor Bartfay vSdy uchopil realitu Jivota, realitu suAasnosti ako vyraz presvedtfenia, le vyvoj vedomia l’udi je neoddelitelliy od ich praktickAho zivota. Stredobodom jeho pozornosti je ?lovek, jeho citovA sfAra a ciel’ hl’adania krAsy ako humanistickAho ideAlu. V jeho dielach v2dy sa snaSi znAzornit' monumentalitu Tudskej osobnosti.

Realizoval viacerA monumentAlne price, z ktorych teraz spominame najznAmejsie, ako Pamatnik SNP v Brezne, reliAfy na SVST v Bratislave, dielo Nad hrobom spolubojovnika na Slavine v Bratislave, Pomnik Cervenej armAdy v Nitre, Pamatnik L.Stiira v Bratislave, busta Kopernika pre GenerAlny konzulat PLR v Bratislave, NAvrh na Pomnik K.Gottwalda v Leviciach a v Bratislave, a mohli by sme pokradovat eSte radom diel, ale pre nAs su teraz doleSite jeho komornA plastiky, a aj z tych umelcove portrAty, ktorA budu vystavenA v Zitnoostrovskom muzeu.