Reisz T. Csaba: Magyarország általános térképének elkészítése a 19. század első évtizedében - Lipszky János és segítői térképészeti vállalkozásának ismertetése (Budapest, 2002)
IDEGEN NYELVŰ ÖSSZEFOGLALÓK - Zhotovenie všeobecnej mapy Uhorska v prvom desaťročí 19. storočia. Kartografické podujatie Jána Lipského
januárovom čísle Monatliche Correspondent v r. 1804. Táto mapa je presne pätina mapy Lipského s mierkou 1:2 400 000. Túto mapu potom prevezme mapová príloha Allgemeine Geographishe Ephemeriden v 1806. Hacyai Tudósítások v roku 1807 uverejnili chválivú recenziu: „táto mapa tak na accuratiu, ako na krásu všetko predchádza, čo bolo doposiaľ o Uhorsku uverejnené.” Mapu hodnotil chválivo aj. NAPOLEON, ďalej vyjadril svoju vďaku arciknie- žaťovi JOZEFovi aj ruský cár za poslanie mapy Lipského. Mapa bola použitá aj v boji o slobodu v r. 1848/49. Tlačiarenské tabule boli používané až do roku 1812, potom ich Lipský idúci do dôchodku odviezol na rodinné statky. Po jeho smrti príbuzní počas súdenia predali aj cenné medené tabule. Ich ďalší osud je neistý. Môžeme to predpokladať na základe neskorších vydaní. V roku 1849 MARCUS BERRA vydal v Prahe Mappu generalis vytlačenú originálnymi tabuľami, ktorú doplnil v názve vlastným menom a rokom vydania. Tabule sa potom dostali do Viedne, k vydavateľskej firme Artaria, ktorá vydala v rokoch 1868 a 1871 niekoľko listov. Značili nového majiteľa pod legendou. Medené tabule boli preryté, doplnením nových železničných tratí. V zozname medených tabúľ firmy z roku 1863 bola už uvedená 12 stranná mapa Uhorska od Jána Lipského spolu 12 tabúľ, a jedna tabuľa názornej mapy. K poslednej pridali dodatok, že pri revízii v roku 1875 ju nenašli. O osude Tabuly generalis vieme málo, pretože neskoršie z nej už netlačili. V rokoch 1820 BERNARD BlLLER znovu naryl Tabulu generalis v tak dobrej kvalite, že sa ťažko rozoznáva od originálu. Najprv bol vydaný výtlačok z tejto kópie pod menom ANTON PATERNO, potom v Prahe, Marcus Berra uverejnil niekoľko listov podľa toho. Ostatné mapy zhotovené použitím máp Upského Mapy Lipského boli používané k zhotoveniu dalších máp až do konca storočia. Toto zhrnutie vymenuje iba mapy, ktoré značili vo svojich názvoch, že boli pripravené na základe Lipského mapy. Je však veľmi pravdepodobné, že mapa Lipského bola použitá u omnoho viac autorov. Napríklad JOSEPH RIEDL pripravil štvorstrannú mapu o Srbsku a Bosne, ktorú mienil uverejniť, ako doplnenie Mappy generalis, snažil sa preto v mierke a vo vzhľade prispôsobiť k mape Lipského. Mapa Lipského v dalších časoch mnohokrát slúžila ako základ pre novšie diela. Zhotovili podľa nej župné mapy, historické mapy bitiek, okolité mapy, cirkevné mapy. Slúžila ako zdroj pre mapové prílohy kníh. Okrem domovských užívateľov sa na ňu odvolávajú aj anglickí autori. Najvýznamnejším z autorov, ktorí mapu Lipského použili bol EDMUND ZUCCHERI, ktorého dielo bolo najmenej 16 krát vydané medzi 1811 a 1880. Mapa s francúzskym a nemeckým názvom mala štyri strany (rytcom bol JOSEPH STÖBER). Okolo 1820 doplnil svoju prácu dvoma další- mi stranami na ľavej strane a od tej doby bol vydaný na šiestich stranách. Tabule 500
