C. Tóth Norbert: A pozsonyi társaskáptalan archontológiája / Archontológia Prešpurskej kolegiátnej kapituly 1204–1462 - Subsidia ad historiam medii aevi Hungariae inquirendam 12. (Budapest, 2020)
ÚVOD - Metodika práce - Štruktúra práce
Úvod 39 Medzi členov zboru patril aj farár prepoštského kostola, ktorého podľa dohody mesta s kapitulou z roku 1302, respektíve na základe jej obnovenia v roku 1344 a 1347 volilo mesto spomedzi kanonikov, potvrdil ho prepošt a museli ho predstaviť ostrihomskému arcibiskupovi alebo jeho vikárovi.229 Patrónmi cirkvi svätého Vavrinca za múrmi Prešpurka boli takisto mešťania a síce príležitostne už v 14. storočí nachádzame na čele farnosti kanonika, zdá sa však, že o spôsobe voľby sa zrodila dohoda až v roku 1415. Pri voľbe kanonika Mikuláša Lista sa totiž podrobne predpisovali jeho povinnosti ako aj jeho nasledovníkov. Odvtedy zaujal post farára aj v tomto kostole vždy jeden z kanonikov.230 229 Ohľadom toho pozri príslušnú pasáž o cirkvi. 230 Ohľadom toho pozri príslušnú pasáž o cirkvi, respektíve C. Tóth-Lakatos-Mikó: Pozsonyi viszály, s. 41-42. Metodika práce Priebeh zostavovania archontológie možno považovať za jednoduchý: v databáze Štátneho archívu Maďarského národného archívu som prezrel všetky listiny Prešpurskej kapituly z rokov 1200 - 1462 a následne dokumenty verejných notárov. Okrem toho som prehľadal aj fondy Prešpurskej kolegiátnej kapituly (súkromný a krajinský), a taktiež už publikované pramene avignonských a rímskych archívov. Archontológiu som vytvoril na základe takto zhromaždených údajov. Samozrejme, usiloval som sa pozbierať aj najaktuálnejšiu literatúru o hodnostároch a funkcionároch, ktorí dostali priestor v databáze. Zároveň musím každopádne prízvukovať: k zostaveniu kompletnej archontológie - mysliac tým možnosti spoznávania, ktoré sú dané v Maďarsku, respektíve vlastnosti uhorského pramenného materiálu - by bolo prakticky potrebné poznanie úplnej pramennej databázy príslušnej doby. Avšak uvedené súčasne znamená aj to, že tento zväzok si nenárokuje, respektíve nemôže nárokovať na úplnosť, veď spracovaním prameňov (v prvom rade vatikánskymi výskumami a ich publikovaním) sa určite nájdu aj ďalšie údaje. (To je jeden z hlavných dôvodov, prečo som nepripravil databázu metódou prác vydaných v uplynulých desaťročiach: k načrtnutiu životných dráh kanonikov je ešte potrebné množstvo údajov.) Tatko vzniknutá, pomocou primárnych prameňov zostavená archontológia azda napomôže maďarským a slovenským výskumom v oblasti cirkevných dejín. Štruktúra práce Databáza obsahuje mená členov zboru a údaje z prameňov o ich funkčných obdobiach. V poradí najprv stoja mená prepoštov bez kanonikátu, raz spomenutého kantora, kustó dov a dekanov. Vikári, poverení prepoštmi s ich zastupovaním, dostali miesto pod menami prepoštov daného časového úseku menšími písmenami. V ďalšom väčšom celku
