C. Tóth Norbert: A pozsonyi társaskáptalan archontológiája / Archontológia Prešpurskej kolegiátnej kapituly 1204–1462 - Subsidia ad historiam medii aevi Hungariae inquirendam 12. (Budapest, 2020)
ÚVOD - Exkurzia: hlavný oltár kostola
36 Archontológia Prešpurskej kolegiátnej kapituly na nové miesto.205 Takmer o sto rokov po presťahovaní, v roku 1326 sa objavuje v písomných prameňoch domnelý majiteľ pozostatku a počas necelých troch desaťročí zatlačil do úzadia pôvodné patrocinium prešpurskej cirkvi a kolegiátnej kapituly. 205 Žiaľ, okrem údaju z roku 1204 niet iného o žiadnom pozostatku svätca, ktorý by uchovávali v kostole a nevie o tom ani najaktuálnejšia literatúra (porovnaj so štúdiami zväzku Via Sancti Martini). 206 Endrodi: Galgóci Betlehem, s. 1-5 a nasledujúce, Jeszenák: Pozsonyi székesegyház, s. 6-9 a 29. 207 Rimely: Capitulum ecclesiae Posoniensis, s. 156. Sám však odkazuje na stranu 132 svojej vlastnej práce. Tam sa naozaj nachádza signatúra jednej listiny, tá však nie je z roku 1483, ale z roku 1487, respektíve aj ostatné listiny v danej záležitosti: každá z nich hovorí o pozostalostiach nebohého prepošta Juraja (DF 227614-227617). 208 Endrodi: Galgóci Betlehem, s. 1 a 24, pozn. č. 9, Hlavačková: Juraj zo Schönbergu, s. 119. 209 Egyházi arch. 1440-1526 25. 210 „quandam altari per eum fundando pro sue parentorumque et fratrum suorum animarum salute et refrigerio intendat facere dotationem”, „huius fundationis altaris” - DF 227652. Druhý činiteľ, ktorý mohol napomáhať k zmene titulu, sa zjavil takisto v tom čase, v prvej polovici 14. storočia: v súvislosti s veľkorysou donáciou synov prešpurského mešťana Deprechta oprávnene prichádza do úvahy, že zohrali rolu v zmene patrocinia aj oni. Martin bol členom zboru od roku 1324 takmer štyri desaťročia, medzičasom v rokoch 1329 - 1357 stál na čele Dömösského prepoštstva, medzi rokmi 1345 a 1347 je doložený ako zástupca prešpurského prepošta a na konci svojho života sa sám stal prešpurským prepoštom (1357 - 1359, f pred marcom 1361). Na základe dĺžky jeho úradu a kariéry by sme zrejme nenašli vhodnejšiu osobu, ktorá by vedela uskutočniť, respektíve „sfinalizovať“ zmenu patrocinia prešpurskej cirkvi aj z hľadiska architektúry. (Ak je vôbec možné definitívne vyriešiť túto otázku, vyžadovalo by si to výskumy z oblastí takých vedných disciplín, v ktorých autor týchto riadkov nemá vzdelanie.) Exkurzia: hlavný oltár kostola O prvotnom (skoršom) patrocíniu prešpurského kostola svedčí aj vyobrazenie hlavného oltára cirkvi, ktorý do prvej tretiny 18. storočia určite nezobrazoval svätého Martina, ale narodenie Ježiša, čiže bol vysvätený na počesť Najsvätejšieho Spasiteľa. K vystriedaniu kompozície na hlavnom oltári došlo niekedy v polovici 18. storočia, pričom časť predošlého krídlového oltára sa dostala do Hlohovca a ostatné sa rozptýlili takmer bez stopy.206 Avšak v súvislosti s používaním zobrazenia hlavného oltára ako dôkazu spôsobuje ťažkosti to, že jeho prvá zmienka pochádza z doby prepošta Juraja zo Schônbergu. Dokonca to nie je jediný problém. Odborná literatúra - na základe Károlya Rimelya207 - jednoliato a mylne datuje prvú zmienku hlavného oltára na rok 1483: prepoštom Jurajom založený Oltár svätého Kríža stál „za“ hlavným oltárom.208 Vskutku zmienka Oltára svätého Kríža „bez roku“ pochádza o desaťročie skôr: v roku 1475 ostrihomský arcibiskup Ján Beckensloer209 večne odpustil na žiadosť prepošta Juraja platenie desiatku, prislúchajúceho arcibiskupstvu z jedného prešpurského viniča, keďže prepošt hodlá dať dotyčný vinič oltáru, ktorý chce založiť na spásu svojej duše, jeho rodičov a súrodencov.210 O tom, že prepošt Juraj založil oltár na počesť svätého Kríža, sa do
