Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)
Gyivicsán Anna: A szlovák kultúra változó helye és szerepe városi környezetben: Nyíregyháza
sa do znárodneného sektoru práce, ale rapídne zasahuje t rodinný život i spolužitie rodinných spoločenstiev. Meni sa náročnosť obyvateľstva a nutný kontakt so sirsím okolím a snaha po progresívnejších formách života nutne nastoľujú potrebu osvojix' si ponúkané formy nového spôsobu života uz tým samým, ze su modernenjsie, progresívnej sie a viac uspokojujú stúpajúce nároky. Masový odchod mládež'e a strednej generácie za prácou do podnikov a závodov postavil nutný požiadavok stáleho kontaktu e novým prostredím, nielen pracovným, ale spoločenským, Čo nie je možné bez jazykovej asimilácie. Ak teda dnešní etnografi /i lingvisti a sociológovia aj historici/ budú pristupovať k štúdiu ľudovej kultúry, k štúdiu Života ľudu emigrovaného zo Slovenska a grupujúceho sa v bývalých uzavretých osadách, musia voliť v základe dve, diametrálne sa rozlišujúce metódy práce. £u výskumu etnografických javov v súčasnej dobe bude nutné pristupovať jedine historickou metódu /ako napr. k výskumu odevu Slovákov "Tirpákov" pristupovali Marta Zigmundová a Ján Botík v treťom Čísle: "Nyíregyházi szlovák 'tirpák' nyelvjárási és néprajzi emlékek", pretože priamy kontakt s materiálnou kultúrou je uz dnes len torzovitý a podobne torzovité sú aj spomienky informátorov - teda metódou historického bádania. K výskumu nových foriem života taktiež nemozmo pristupovať metódami etnografickými. Ide tu o otázky ekonomicke—politické a sociologické,ktoré je treba pojať do výskumného programu spolu so všetkými ivonačnými faktomi, co je treba merať inými metódami, než sú etnografické. Základým cieľhm by mala byť , podľa mna, snaha osvetliť prínos tunajšieho slovenského elementu do celkovej pokladnice celoštátnej kultúry ľudu.
