Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)
Németh Zoltán: A „tirpák” szó etimológiája
to záporným zmenám tradície pôvodného evanjelického vzdelania, napr. obradový a pritom aj citový vzťah k evanjelickému spevníku Tranoeciu sú natolíko silné , ze níreďházska cirkev sama sa postará o to, aby Ba jeho najpopulárnejšie piesne preložili do maďarčiny, keď na maďarských bohoslužbách sa začne pouzivaU maďarský evanjelicky spevník, vydaný Podunajským evanjelickým dištriktom. Preklady z Tranobcia boli vydané po prvýkrát v r. 1920-tych a potom v 1960-tom ako doplnky k podunajskému spevníku; v prvom rade pre níreďházskych evanjelikov, ale i tým zámerom, "aby tieto skvosty so svojimi krásnymi melódiami prispeli i i l ö k obohacovaniu maďarských /evanjelických/ piesní". Rozvojom meštianskych inštitúcií, napr, níreďházskeho divadla,Čitateľských spolkov, rôznych odborných škôl, narastaným hospodárskych a administratívnych objektov, sa maďarčina stáva aj mimo inštitucionálneho života komunkacnya jazykom rozvíjajúceho sa mesta, co sa najmä po prvej svetovej vojne umocňuje e stáva sa pre mesto ako župné stredisko prirodzeným prejavom az natalko, ze uz v r. 1920-1930-tých mladší predstavitelia inteligencie a iných "pánskych" vrstiev sa prekvapujú nad tym, ak náhodou po centrálnych uliciach mesta počujú po slovensky sa rozprávať . Slovenčina v meste mala jediné komunikačné fórum, ktoré bolo pritom celou mestskou societcu prijaté a pokladané za prirodzený jav: bol nim trh, kde sa stretávalo obyvateľstvo sálaeov. ^ SíreóTnázske trhy týmto "jazykovým prejavom" stali jedinou démonitrác1 ou životnosti slovenskej tradičnej kultúry, ktorá v prvom rade ako kultúra roľníckych vrstiev, ale aj ako kultúra Blovenská bola vytvorená z nových meštianskych a mestských inštitúcií a presunula sa na perifériu, na níreďházEke sálaee.
