Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Németh Zoltán: A „tirpák” szó etimológiája

cie niest celého Uhorska: 1857: 13,31 %, 1869: 11,97 1880: 6,67 JÉ a 1890: 10,81 <f> 5 Prospèrejúeia poľnohospodárska výroba a počas 18.8toro Čia i prosperujúci chov dobytka, zabezpečili jednak sebestačnosť obyvateľstva a jednak aj ich významné miesto v spoločenskej deľbe práce celouhorske j. spoločnosti. Hospodársky význam osád zabezpečil aj istú administratívnu samosprávu a autoritu na kultúrnom poli. K tomuto sa závažne pričinil i ten faktor, že do týchto osád ea usadilc ovyvateľstvo evanjelického vierovyznania, pochádzajúce v prvom rade z južno - stredoslovenských oblastí. D V tomto prípade vierovyznanie bolo základným modifikačným faktorom vo formovaní a ustálení kultúrnych pomerov a povedomia kolektívu. Slovenské evanjelické society si zorganizovali vlastné historické inštitúcie, miestnu samosprávu, cirkev a cirkevné školy, ktoré sa stali nositeľmi a sprostredkovateľmi etnickej kultúry a za dlhý Čas figorovali ako etnické inštitúcie. V existencii týchto inštitúcii zohralo závažnú rolu etnické povedomie evanjelikov, ktoré sa formovalo a korenilo v neustálom zápase o spoločenské uznanie protestantizmu este v ich pôvodnom rodnom kraji. Toto etnicko-konfesionálne povedomie sa prehľbovalo a stabilizovalo i používaním osobitného /za vlaBty pokladného/ jazyka - bibličtiny - češtiny. Tento fakt dokazuje i to,ze Čeština bola v ich novom domove nielen jazykom cirkevným, ale i jazykom miestnej administratívy a hospodárskeho Života,

cím si vydobila uznané miesto v Bpoločenskéj komunikácii. Špeciálnou črtou spoločenskej štruktúry agrárnych miest je veľký poc'et roľníctva, ktoré este i na prelome 1920. stor. tvorí okolo 80 i» obyvateľstva osád. Za významnú spoločenskú vrstvu znozeme pokladať i vrstvu remeseiní-