Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Németh Zoltán: A „tirpák” szó etimológiája

V analýze súvislostí a možností etnického rozvoja v špeciálnom - pritom v hlboko protikladnom - mestskom /polomestskom/ prostredí v prípade Níredíházy nemôžeme nechať mimo pozornosti etnické pomenovanie tunajšieho slovenského obyvateľstva ako Trpáci - Tirpáci; premeny jeho obsahu v historickom vývoji a hľadanie analógií v iných slovenských menšinových regiónoch. Vymenované osady so slovenským obyvateľstvom, ktoré vznikli v troch veľkých regiónoch Dolnej zeme: békéssko canádskom, szabolcssko- szatmárskom a v oblasti medzi Dunajom a Tisou, eú najcharakteristickejšou typovou skupinou nielen medzi slovenskými osadami, ale i medzi ostatnými národnostnými osadami na území Maďarska vôbec. Zo spoločných cŕt a spomedzi faktorov, ktoré v prvom rade v 18. storočí a v prvých desaťročiach 19. storočia ustálili podobný alebo analogický etnicky rozvoj osád so é'tatutom agrárnych miest, vymenujeme tu len niektoré. Spomenuté osady vznikli - neberúc do úvahy v tomto prípade rozdiely kvality pody - pomerne v stejných alebo podobných geograficko-ekologických okolnostiach, následkom ktorých vytvolili sa tu osady so špeciálnou štruktúrou osídlenia ale i Èspecialnou hospodárskou štruktúrou. Rozprestierali sa na nezvyčajne široké,, ploche, na ktorej sa okolo osady už v 18. storicí vytvorila sieť sálasov, kxoré sa stali významnými hospodárskymi jednotkami. Mestá okrem nezvyčajných plošných rozmerov charakterizoval aj nesmierne rýchly rast obyvateľstva, ktoré v 90 -95 ^-och tvorilo •Ste i na prelome 19-20. storočia - okrem Nírednázy - slovenské obyvateľstvo. Táto rozbojová tendencia Ba odzrkadľuje i v štatistických údajoch, ktoré by sme tu ilustrovali rastom obyvateľstva v Sarvaái od ósidlenia obce az po r. 1891, a raBtom obyvateľstva v Kír-