Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

na sklonku 19* storočia, Vrchná súčasť zimného ženského odevu, ktoré sa v súčasnosti nazýva zlmužní ročník, veľkí ručník, nie je v archívnych dokladoch zaznamenaná. To nasvedčuje, Sa ea v tunajšom odeve neudomácnila skôr ako koncom 19. storočia. Ženy nosili valký vlnený ručník v tukých zimách, hlavne na dlhšiu cesta zo selašov do mesta. Ručník sa nosil prehodený cez plecia alebo aj na hlavu. Táto odevná súčasť pretrváva vo avojej pôvodnej funkcii až do súčasnosti. Obuv Už v najstarších archívnych dokladoch aa nachádzajú údaje o tom, že ženy nosili čižmy. Uvádzajú sa "kordován csisiaa*, "kordowánske čižmi", "fisladar csisma", ako aj čižmy "hovedzje". Niekde je spresnené, že Ida o červené alebo čierne čižmy, ženské topánky "cipő" spomínajú až v roku 1813 a 1831. V roku 1822 ja zaznamenaný údaj o orniciach z jemného plátna. Až 0 desaťročie neskôr je záznam o ženských pmčochách - "striafii". Uvedené druhy a názvy obuvi pretrvávajú až do súčasnosti. Na základe informácii miestnych čižmárov ženy ešte aj po druhej svetovej vojne nosili čižmy a vytvrdenou sárou. Sviatočné čižmy boli z telacieho boxu - ünnepi boxos caizma, čižmy na všedný deň boli z hrubšej mastnejšej kože - strappe ceisaa. Ženské čižmy mali dĺžku sáry do 50 cm, z toho vytvrdenie asi 37 cm, päta asi 8 cm a medzi tým vo výške približne 5 cm bola koža mäkká, aby sa neha mohla zahýbať, čižmy boli zošívané švíkmi