Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

ho matarlálu. Ojedinelý Je üdaj •pár rukaimw na oplecko 8 ij

engend wišiwane". Madaraky písané liatiny z roku 1815 a 1821 uvádzajú popri "gyolcs ingvál" aj "ingvál aléeiai", pravdepodobná % jemnejšieho kupovaného materiálu ku sviatočným príležitostiam. Oplecko siahalo po pás a malo úzke rukávy siahajúce nad lakeť. Nosilo sa zhruba do prvej svetovej vojny. Strih oplecka sa na základe informácií s listinného a terénneho ma» ter

iáin nedal rekonštruovať. Inou formou spodného odevu bola Sen ak á košele, ktorú liatiny počnúc rokom 1787 uvádzajú pod názvami "košela ženská", •aszony ing", "hosszú ing" alebo len "košela", "ing". Polia súčasných zistení v teréne ženská košele na prelome 19. a 20. storočia siahala od pliec po kolená, mala dlhé rukávy a bola bez goliera. V zbierkach múzea v Nyíregyházé sa nachádza iba jeden doklad ženskej košele, ktorá bola zhotovená v medzivojnovom období z flanelu. Košela v medzivojnovom období nadobúdala funkciu nočnej bielizne. V listinách sa pre spodné aúcasti ženského odevu vyskytujú súhrnné názvy "spodnj oblek" /1811/ "fehér ruha" A812/, •byele fiatti" /1823/, "v bgelich Šatoch 10 kosaele z opleckamj" A823/, "fejér ruhákba tíz hosztf ingek ingválokkal" /1823/. Na spodník alebo košeíu sa obliekala sukňa. Počnúc rokom 1776 aa pre táto odevnú eúčasf vyskytujú v slovensky písaných liatinách názvy "sukňa", "geeela", "suknička", "farbenica" a v maàaraky píeanych liatinách "szoknya", "kabát", "iberok", "rokollya". Názvy "sukňa" a "geeela" aa používajú až do súčaanoati. Okrem týchto sme v teréne zaznamenali aj názvy 80