Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

tohto tudu.üz ako mladý absolvent etnografie na univerzite r 3udapesti napísal rozsiahlu etnografickú monografiu "A bokortanyák népe" ako diplomovú prácu, za ktorú mu univerzita priznala titul doktora filozofie. Okrem tej£© monografie publikoval Michal Markus celý rad čiastkových áŕtúdií o kultúre Slovákov-Tirpákov v rôznych slovenských i maďarských časopisoch. Po Michaioci Markušovi pozvalo vedenie nyíregyházského výskumného tímu mňa. výsledky výskumu som publikoval c druhom éisle ročenky "Nyíregyházi szlovák / ,tirpák* f nyelvjárási és néprajzi emlékek." V 40-stránkovei materiálovej studií nebolo možné preskú-mať procesy zmien, ktoré prebiehajú vo vnútri tejto slovenskej enklávy. Urobil som iba letœy y všeobecný faktografický zápis stavu tejto kultúry bez snahy o historicky pohľad a bez analýzy etnických asimilacných procesov. Hlbší retrospektívny poh— lad na Üivot Slovákov-Tirpákov poskytne stúdium prameňov v historickom archíve mesta Nyíregyházy ktoré madarskí kolegovia pravidelne Študujú. Najnovšie po nich siahli, popri Michalovi Markušovi

, aj slovenskí bádatelia Ján Botik a Marta Sdgmundova. Na základe tohto bádania došli k velmi zaujímavému a možno povedať, objevnému pohl'adu na zaniknuté formy ľodového odevu. Prácu Jána 3otíka a Marty Siícmundove j

, ktorá je uverejnená práve v tejto tretej rocenke možno pokládat za prvy analiticky rozbor čiastkovej národopisnej problematiky. Nazdávame sa, ze bude potrebné podobne postupovať pri všetkých dalsích čiastkových štúdiách, ako to robia madarskí jazykovedci /Hémeth Zoltán a ďalai./. Ide tu vsak aj o ďalšie problémy. Bolo by veïmi užitočné preskúmať z historického híadiska aj geografické pomery a poukázať na prínos tohto lSidu pri skultivovaní