Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

sezónnymi robotníkmi,ktorí sem prichádzali na letné a jesenné poľnohospodárske práce, ale aj dalÄimi prisťahovalcami z radov bývalých sezónnich robotníkov, ktori sa najímali na celoročné práce ako sluhovia, prípadne ako taksáéi. Az do obedobia prvej svetovej vojny vyhovovala povädni ľudová kultúra uzavretému spoločenstvu Slovákov v okolí Ryíregyháay. Maďarsku hovoruvú rec ovládali , pretože ju potrebovali pre styk a nestora,s úradni. Po prvej svetovej vojne,ked sa uzavreli hranice a príliv sezónnych robotníkov bol iba minimálny, prestala sa tu rozvíjať aj pôvodná slovenská ľudová kul turn. Je to jav prorodzer.ý

, pretože jej chýbal priamy kontakt s rozvíjajúcim sa kultúrym diar.iT na slovenskom území. Nebola oživovaná exop-amr.ýr.i vplyvmi , a tak izolovaná starla, stavala sa strnulou. ľradovoná len v uzavretom okruhu menila sa na retardujúci element. Klada generácia sa jej začala odcudzovať. V súčasných ekonomických pomeroch prestal pre nyírecyházskych Slovákov boj o ekonomickú záchranu.Popretrhá— vali sa hrádze izolovanosti, avšak nastal príval nových hodnôt,pre ktoré sa dokorán otvárajú dvere do každého re?iónu,do každej lokality a spôsobujú revolučný prevrat vo všetkých stérach hospodárskeho i kultúmo-ppolocer.ského života. Invázia externých, pre toto spoločenstvo nie pôvodných javov, vyvoláva prerod v postoji k povadným kul túrnym hodnotám. Je to jav všeobecný a spontánny. A ak dnes stojíme pred problémom, či jav, ktorý práve skúmame, je este potrebou života deného spoločenstva, ci je v štádiu zániku, alebo či žije len ako spomienka, v prípade tradičnej kultúry Slovákov v okolí Nyírefryházy ide jednoznačne o zánik pôvodných kultúrnych hodnôt Jiud sa k nía