Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

aj naši súčasní informátori

. Listina s roku 1831 prezrádza, že prstene nosili pravdepodobne aj bohatší mešťania, a ktorých sa vyskytovali aj pečatné strieborne prstene - "pecsét nyomó* ezüst gyOrfi". Na základe informácií z teréná doplnkom sviatočného odevu žien bol ručníčok

, ktorý si držali v ruke. V listinách sme pre túto súčasť odevu zaznamenali názvy "selyem kiskenda" a "kézbe való keszkenő" /1831/. V medzivojnovom období bolo módnym javom, že dievky nosili do kostola ambrelu a ozdobn

ý košík. ODEV SLUHOV A SLUŽOK Jednou z foriem odmeny za službu na gazdovstve, v domác° nosti, ako aj u služobníctva mestského bol odev. V archívnych prameňoch z kontextov zisťujeme, že išlo bučto o jednotlivé odevné súčasti, napr. v roku 1792 chlapec v službe za dva roky dostal "gednu širičku a gednu Kabaničku gineho nie". Z neskoršieho obdobia pochádzajú aj údaje o kompletnom oblečení sluhov. Pozoruhodné sú záznamy, ktoré si písal Zajatz JÓszef priebežne od roku 1857. Každoročne si zaznamenával okrem peňažnej odmeny aj dohodnutú odmenu fo forme oblečenia. Napríklad "1857 ho Roku: Jedna u som sluhu, Ra#m Istvánja a Zednau som mu hotowich penyazij 40 Zlatich ponajprwe,

... po tretje Lyajblik, po štwrte Dva pari Csizjem, po pjate dwa pari ssjst,... po sjedme kalap aj edon Ssednyi Nyakravaló, dvoje blaskó na odnye esizsmi A ednye wo Ednu bljassku. Nato som mu dan 5 zlatiek na ssaty aj edon pár csizsjem... Dal som k tomu 15 Zlatich na Kabát... 108