Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

gazdovia a iba asi od 30-tých, 40-tých rokov gazdovia,kosili obilie ručne, kosami. Kosiská si zhotovovali vŕbového dreva /AJ držadlá na vidly bývali z vŕbového dreva /. Ženci, prichádzajúci na Žatvu zo Slovenska, al. z Podkarpatia, prinášali si žatevné náradie so sebou z domu. Ba tunajfiích gazdivstvácb sa používali trojaké hrable. Pri žatve na hrabanie mrvy - kláskov, sa používali hrable Široké až 150 - 160 cm. Hrabalo sa nimi tahaním sa sebou, teda nemali tyčové držadlo - rúčku, ale polooblúkové tiahlo, ktoré sa nazývali "raeoške". Na ten účel sa snažili nájsť vhodný samorast s vŕbového alebo jedlového dreva, alebo ak mali vhodnú lieskovú palicu, prehli ju po sparení do oblúka a použili ako tiahlo /rásoSke/. Hriadel týchto hrablí bol s jedlového, alebo vŕbového dreva a zúb ky z dubového dreva. Bývali aj hrable, kde zúbky boli z hrabového drôtu; tieto kovové zúbky boli trocha ohnuté do smeru, ktorým aa hrable ťahali. Ku mláteniu da pajty používali stredné veiké hrable, ktorých hriadel bol 60 - 70 cm. dlhý. 7 üoa bolo spravidla 12 zúbkov. Mali dlhé, tyčové držadlo. Hrable sa používali na odstránenie drobnej slamy s vymláteného obilia. Tretí druh hrab

1i boli t.zv. "hrable dvornje

N

. Hriadel bol 40 - 50 cm dlhý v ktorom bolo 16 zúbkov, používali Ich doma na hrabanie dvora, na úpravu záhradky a pod. Ako "dvornje hrable" dnes používajú hrable. Držadlá bývali s vŕbového dreva, zúbky a beštrefla. Obilie svážall na veľkých vozoch, ale najčastejšie zvážali na dlhých drúkoch, akoby na sánkach. Aby sa obilie s drakov nesoSayklo, previazali ho povrazmi. Súdiac podZa rozprávania informátorov, domnievame sa, že veZmi bohatých gazdov, ktorých by sme mohli nazvať kulakmi, bolo len niekoľko. Najbohatší gazdovia boli:Szo73.