Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

na majú v prostriedku brucha malý okrúhly otvor, ktorý sa uzatvára zatklaním zátky, zvanej "dugov". Dugov bol vždy > jahodového alebo vŕbového dreva, ak ked sud bol dubový, aby lepila tesnil. Podlá názoru Kosku A, víno uložené v dubových sudoch ostáva svetlé, len málo nažlklé, avšak v jahodových sudoch víno stáva sa tmavožltým. Copy na vypustenie vína zo sudov Koska nerobil, ale aby plne uspokojil zákazníka, copy kupoval od estergajožov. Ha objednávku robil A. Koska aj šafle o veľkosti 7080 cm. priemeru pri hornom okraji, s dnom priemerne o 10 cm menžím. Kováčske práce, spojené so spracovaním železa na sudy si sám robil, aj terás robí. Nemá kováčsky mech s vihfiou, ale t. sv. "veterrtik" , t,j, železný stôl,na ktorom. Žhaví uhlie pomocou fukara, poháňaného pákou. Koska András sa osvedčil aj ako výrobca vozov, talíg a pod. Na sústruhu, ktorý si sám zhotovil, a ktorý mu v poslednom období poháňa elektromotor, vie vytočiť aj hlavy kolies. Aj ostatné súčiastky si sám opracováva na sústruhu, alebo na pásovej píle. Bokončlevacie práce robí ručne na oberučnom stolci s oberučným nožom-"činvágovom". Hoci som mal počas môjho výskumu možnosť sledovať prácu na oprave kolies voza, aj Iné tokár

eke práce,nezaznamenávam tu technologické postupy jednotlivých prác, ale sledujúc iný zámer, zaznamenával som Iba technické termíny výrobných náatrójov a výrobkov. Zaujímavé je, že aj jednoduchý voz, používaní pre transport pri poľnohospodárskych prácach sa tu nazýva "koč". Terminológia súčiastok voza nepodlahla tu v bežnom slovenskom vyjadrovaní maďarskému vplyvu a tak ostal bežný názov pre hlavu kolesa: "kolesna hlava",Balej "Spi94.