Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

kach skrúcalo vymastenou Sasťou dovnútra, odkrojil sa malý Súľanee a oba konce SúZanca sa spojil, stisnutím spolu zlepili a malým otočením sa vytvoril tvar akejsi malej kačky, nazývanej "taške", alebo aj "kačka". Jedli sa, ako bolo uvedená, so slepačou polievkou. obľúbené boli aj "pirohe", ktorých príprava je vSeobecne známa, plnili ich tvarohom, lekvárom, ale aj sudovou kapustou. Sledovali sme aj pečenie chleba. Technológiou sa zaoberať nebudeme, tá je v podstate rovnaká s technológiou pečenia v domácnostiach na Slovensku, ale iiada sa poznamenať, že na rozdiel od korytok, používaných na Slovensku, na dokýsanie chleba po vyválaní používajú "slamienky" /Pozn.: Aj na Slovensku v južných oblastiach sa tiež používajú slamienky!/. Slamienky si sami zhotovovali stočením slamy do dlhého Súlanca,ktorý zapletali bud Štiepaným prútkom, alebo remencom. Vyváľaný chlieb nevkladali priamo do slamienky, ale pod cesto do slamienky kládli plátená obrúsky, zvaná "váľeničke". Remeslá Hoci hlavným zamestnaním Slovákov - Tirpákov v okoli Nyíregyhásy bolo poľnohospodárstvo, spojená prv s chovom dobytka a oviec, obyvateľstvo, ktoré sa trvalé usadilo na tániach - bokoroch, usilovalo sa byť sebestačné. Zaobstarať si remeselná výrobky v meste bolo zdĺhavá a pre neschodnosť ciest v minulosti, veľmi namáhavé. Preto veľmi mnohí samoukovia venovali sa rôznym jednoduchším remeslám, prípadne po krátkom vyučeníotvorili si dielňu.Priamo vyučených majstrom - remeselníkov bolo málo, zväčša tu boli samoukovia. A ako už bolo uvedená, sluhom sa veľmi ťažko podarilo zbohatnúť natoľko, že by sa dostali do ka90.