Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)
va súčasne s termínom "poskomnje". Druhé, neskôr dozrievajúce semenné konope nazývajú "matorné" alebo aj * matornje • a súčasne s týmto názvom používajú aj termín "hrubje". Celý technologický postup nebudeme tu uvádzať, pretože ten je zhruba zhodný a všade takmer rovnaký, hoci sme ho zaznamenávali, ale všimneme si ho z hladiska terminologického. Konope "močili" v "močilách". Aby nevyšli na hladinu vody "pridlávali" ich "drúcikami" a tie pridlávali hlinou lebo kameňov tu nemali. Po vabratí z "močila" konope premyli v čistej vode a vysušili priamo v okolí močidiel. Treba poznamenať, že konope po vytrhaní zo zeme zviazovali do malých hrsti a tak iCh aj močili v močidle. Sušili ich rozostreté*. Prv než konope začali "trepať" na trliciach, lámali-drvili ich "trepáčikom" /kyjaničkou/ a "mjali" nohami, tj« stúpali po nich, šúchali. Trepali ich po skončení jesenných prác a hned na to ich česali "na česačke". Prvý odpad pri česaní konopí sa nazýval "klke". Druhý odpad, t.j. odpad pri druhom čeasní sa nazýval "zrebné". To č*o po vyčesaní ostalo najčistejšie a úplne bez pázderi nazývali "tenkuo". Priadli cez celú zimu a tkali pred začiatkom jarných prác. Prácu pri priadení a tkaní si rozplánovali tak, aby do jarných prác boli hotoví. Krosna nevynášali z izby hned, ale po skončení prvých jarných prác,kým sa nezačali ffalšie intenzívnejšie prác na poli, dotkávali ešte, ak bolo potrebné. Nite priadli na praslaciach, ktoré tu nazývali "kúdela". Z nití, ktoré napriadli s klkov, tkali hrubé plátna, alebo hrubé keprové "činovatuo" tkaniny na vrecia. Zo zrebných nití tkali husté činovate na plachta ku prik«r 81.