Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

olúpaná kukurica by skoro zaplesnivala, kože mali dno podlahu asi 50 - 60 cm nad zemou. Tento priestor využívali gazdovia, a či gazdinky k tomu, že tam dávalikošíky alebo debničky v ktorých sedávali kvočky na vajciach - "kloke s kurčatami". Tento priestor slúžil aj ako" skrýša pre ostatnú hydinu v čase denných dažďov. Ináč hydina sedávala v noci na im určených miestach v kurinoch a chlievikoch. Usušené seno uskladňovali do "pajty", alebo do "ciene". Termín "cieÄa" sa používal pôvodne na označenie prístriešku pre dobytok na salaSoch pri počiatkoch osídlovania, i prístrlešku na odloženie sena a ďateliny pre dobytok. Termín "cieÄa" sa • poslednom období používa najviac na označenie maštali pre dobytok a pre uskladnení suchého sena, ďateliny, či lucerky sa viac používa "pajta". Je pozoruhodné, že ciene - maštale nebývali spoločné pre kravy a kone. Iba chudobní, ktorí nemávali veiké u«atvorené dvory, mali spoločnú cieňu pre kone i kravy,ale aj tam bol priestor oddelený« Pýchou každého dobre situovaného roľníka naboli natoľko veľké množstvá hovädzieho dobytka,ale veľké množstvo ošípaných. K<5sa András bol naozaj len stredne bohatý gazda a o svojom hospodárstve tvrdil, že " mau son 70— 80 svifiov a tučiu son ich v zime v ľete, T ľete menej. Zdaraľoval son naraz 10-15 center kukurice, do ktorej son dau cent boršov a cent slnečďíka. Svifie dostali žrať, len ked si prišli pýtať a keď sa nažraľi, tajšli do mláky odpočívať. A kurke. puľke, huse a inú drčbež son mau toľko, že son ňigdá/ nevedveu koľko, plný dvor". "Aj tákšáži si tučill koľko kerý vládou. Nekerý mau osem, dvanásť i Sesnásť šuldovy i prasnice chova Si". 79»