A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Jozef Duchoň: Kosice na prahu bočkajovho povstania

u súkromníkov. Je teda pochopiteľné, že Košice ako pomerne veľké mesto, sa nevyhli tejto povinnosti. Relation uvádza, že v hradbami uzavretom meste bolo celkom 363 domov, v ktorých mohli byť ubytovaní vojaci. Z celkového počtu 509 objektov je to 71,32 %. V týchto domoch mohlo byť ubytovaných spolu 384 vojakov - množstvo nijako ohurujúce. Nenaplnilo by stavy ani len jedného dobového pešieho bataliónu. Vo veľkej väčšine pripadol jeden vojak na jednu domácnosť /345 krát/, iba v osemnástich prípadoch by mali mešťania na kvartíri naraz dvoch, a iba v jedinom prípade troch vojakov. Značná časť takto ubytovaných vojakov bola umiestnená v podkroví. Skoro všetci v meste ubytovaní vojaci sú označení ako teutschen Knecht - nemecký žoldnier. Tu však musíme uviesť, že v Košiciach nakvartírovaná vojenská posádka bola tvorená národom nazývaným síce Nemcami, konkrétne to však boli Valóni, teda žoldnierske vojsko naverbované z územia dnešného Belgicko-francúzskeho pohraničia. Celkom 146 domov bolo od ubytovania vojakov oslobodených. Najčastejšie dôvody boli malý a tesný dom alebo verejná funkcia majiteľa. Zároveň si musíme uvedomiť, že v rovnakej dobe bola, alebo mohla byť značná časť cisárskej posádky „nakvartírovaná" v predmestiach Košíc - týkalo sa to ľudí i koni. Koni bolo v pomere k vojakom ustajnených relatívne veľa. Dá sa to vysvetliť snáď aj tým, že kôň menej obťažuje domácnosť, do ktorej je pridelený. Na rozdiel od vojaka sa lacnejšie a jednoduchšie stravuje, neobťažuje slúžky, dcéiy a manželku domáceho pána, neruší nočný kľud a nemá vieru a národnosť, takže nevytvára možný náboženský, prípadne národnostný konflikt. Relation uvádza celkom 213 domácností, v ktorých je, alebo by mohlo byť ustajnených celkom 768 koni, teda priemerne 3,61 koňa na jednu domácnosť, ale iba 41,85 % domácností bolo zaťažených ustajnením. Uvedený počet koni by síce takmer naplnil stav vtedajšieho jazdeckého pluku, ale nemožno počítať s tým, že v meste sa ustajňovali iba jazdecké kone. Muselo byť medzi nimi aj mnoho koni z trénu a delostrelectva a pravdepodobne práve takých tu bola väčšina. Štruktúra spôsobu ustajňovania bola nasledovná: Najčastejšie mali byť pospolu ustajnené naraz štyri kone /86 krát/, nasledovalo možné ustajnenie po dvoch koňoch /61 krát/, po troch koňoch /30 krát/, po šiestich koňoch /25 krát/. Štyrikrát sa vyskytla taká malá stajňa, že by sa do nej zmestil iba jeden kôň, dvakrát mohlo byť ustajnených naraz 5 a 7 koni. Len po jednom prípade ustajnenia je známe pre naraz 8, 10 a 16 koni. Celkom 296 budov bolo od ustajnenia oslobodených buď preto, že boli príliš malé, alebo to vyplývalo z výsad a funkcie majiteľa, prípadne funkcie objektu /kostol, radnica, kúpele atď./. V mnohých prípadoch však komisári dôvod, prečo v dome neurčili ustajnenie, neuviedli. IRODALOM BODNÁROVÁ MILOSLAVA Počiatky reformácie v Košiciach, nepublikovaný rukopis 1984 Demografická štruktúra obyvateľstva Košíc v prvej polovici 16. storočia, in Spoločenskovedný zborník História, Bratislava CAMBEL SAMUEL A KOLEKTÍV 1987 Dejiny Slovenska II - Bratislava DANGL VOJTECH-KOPČAN VOJTECH 1995 Vojenské dejiny Slovenska II. zväzok - Bratislava. DANIEL DAVID 1989 Výskum obdobia reformácie na Slovensku, in Historický časopis 37/4 Cassaw veduta publikovaná v knihe Dillich Wilhelm - Ungarische Chronica, Kassel 1600 Cassovia, Superioris Hungáriáé civitas primaria - veduta v knihe Braun Georg, Hoggcnbcrg Frans -Tcatri preeipuarum totius mundi urbium liber sextus, Coloniae 1617 63