A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Nyakas Miklós: Bocskai a hajdúsi

rozsahom vyrovnávalo s usídleniami Bocskaiho, pritom zvýhodnení boli predovšetkým tí, ktorých Bocskai vynechal. Tieto usídlenia sa konali hlavne na území župy Bihar. 4. Spoluprácu medzi Štefanom Bocskaim a jeho hajdúchmi umožňovali okrem horeuvedených aj ďalšie fakty. Dá sa s istotou tvrdiť, že v radoch hajdúchov bolo mnoho takých, ktorí aj predtým zohrávali vedúcu úlohu. Napr. Miklós Sennyei (f 1611), hajdúsky vodca šľachtického pôvodu, ktorý sa vyznamenal v 15-ročncj vojne, zohral dôležitú úlohu aj počas Bocskaiho a Gábora Báthoryho, ale vyznamenania získal aj od Habsburgovcov. V roku 1592 padol v boji do tureckého zajatia, ale podarilo sa mu vyslobodiť. V roku 1596 bol „dvorným rytierom" v službách Zsigmonda Báthoryho. Szamosközy spomína Miklósa Sennyeiho ako „vodcu slobodného uhorského vojska (tzv. hajdúchov), ktorý sa stal známym počas Baštových vojenských operácií". V roku 1601 ho snem odsúdil ako „mučiteľa" šľachty, ale neskôr ho zbavili viny. Je pozoruhodné, že príslušný článok zákona nazýva Sennyeiho „nachádzajúceho sa pri Tise". V roku 1600 viedol v bitke pri Miriszló jazdecký oddiel o 1500 hajdúchov, v roku 1601 po smrti vajdu Mihálya ho vymenoval Bašta za hlavného veliteľa kráľovských hajdúchov. Medzi prvými sa pripojil k Bocskaimu, v roku 1604 bránil Košice pred Bastom, neskoršie viedol severnú kolónu veľmi úspešne, v roku 1606 ho Bocskai povýšil na baróna, v 1608 ho Matej II. pasoval za zlatoostrožného rytiera. V roku 1609 dostal od Gábora Báthoryho bohaté daiy. V auguste 1610 sprostredkoval medzi kniežaťom a palatínom. V októbri 1611 ho András Nagy dal popraviť. Počas udelovaní osobného zemanstva obdaroval Bocskai armálesom viacerých už pedtým šľachticov. Veľká hajdúska privilegiálna listina napr. označuje za šľachticov „urodzeného Andrása Chomaközyho a vitéza Jánosa Szilassyho". Podľa nášho názoru sa treba zamyslieť nad vyhlásením v privilegiálnom liste, podľa ktorého Bocskai vyzdvihol hajdúchov ,^o sedliackeho a neurodzeného stavu, do ktorého sa narodili a v ktorom doteraz prežívali". Z toho môže vyplynúť, že sedliacky a neurodzený stav nemusel byť totožný. Hajdúsi boli praví vojaci a vycítili, že Bocskai je talentovaný vojvodca, preto si ho nesmierne vážili. Drakonický trest za vylomeniny niektorých hajdúskych dôstojníkov mohol byť aj preto úspešný. Drsní vojaci totiž inštinktívne si vážili úspešnosť a účinnosť, aj kvôli vlastným záujmom. Duševní vodcovia hajdúchov, protestantskí kazatelia totiž dobre prízvukovali tie náboženské a národné ciele, ktoré boli prvýkrát sformulované už v listine z 14.-ho okt. 1604, a ktoré rozšírené o požiadavky maďarských rádov sa dostali aj do viedenskej dohody. Bocskai sám mal hajdúchov veľmi rád a vážil si ich. Mohli by sme to dokázať mnohými citátmi z jeho listov. Vo svojej politickej záveti si tiež spomenul na svojich obľúbených vitézov. Z tejto dôveiy a z ich vzťahov pochádzal kult Bocskaiho medzi usídlenými hajdúchmi, ktorý sa zachoval počas stáročí hoci niekedy utajene - a žije dodnes. <X2