A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Nyakas Miklós: Bocskai a hajdúsi

Miklós Nyakas BOCSKAI A HAJDÚST Je historickou frázou, že Štefan Bocskai na jeseň 1604.-ho roku by svoj súkromný odboj nemohol rozšíriť na úspešnú vojenskú akciu a premeniť ho na národnú záležitosť bez účinnej pomoci hajdúskych vitézov. Táto otázka je diskutovaná už v mnohých literárnych prameňoch a poznáme aj najdôležitejšie okolnosti histórie udalostí. S vedomím týchto skutočností hľadáme odpovede na nasledujúce otázky: /. Je iba náhoda, že Bocskaimu sa podarilo postaviť na svoju stranu hajdúchov práve toho hiharského územia Partia? 2. Mal Bocskai vzťahy s hajdúchmi, aké holi tieto vzťahy, akú mal o nich Bocskai mienku, mal určité predstavy v súvislosti s nimi? 3. Naopak, môžeme sa spýtať, či hajdúsi mali okrem žoldu aj iné očakávania od Bocskaiho? 4. Nakoniec je otázka, ako sa menil účinne fungujúci systém vzťahov počas dvojročného povstania? 1. Na prvú otázku môžeme odpovedať, že určite nebola náhoda, veď Bocskai mal na tomto území staré rodinné statky (Kismarja), mal tu hrady - Nagykereki, Sólyomkő, Szentjobb, ale v prípade potreby sa mohol spoliehať aj na iné hrady, ako napr. na Zsáku, kde podľa dobových prameňov dal aj preniesť rodinné klenoty '. Otázka je ale zložitejšia a súvisí s pôvodom a so spoločenským zložením hajdúskeho vojska v danej dobe. Menovite s tým, že hajdúsi, podporujúci povstanie aj so zbraňami a vytrvajúci poctivo až do konca, z ktorej časti krajiny pochádzali, či mali a do akej mieiy mali spojenie s Partium-biharskou krajinou, v širšom zmysle s národnou záležitosťou, ďalej v súvislosti stým, aký mali vzťah k náboženstvu a k cirkvi. Poznajúc časté vylomeniny hajdúchov, zákony trestajúce ich, ktoré snem prijímal často a za radom, mnoho historikov sa prikláňa k tomu, aby v nich videli iba vojakov, bažiacich len po žolde a koristi. V tom je samozrejme veľa pravdy, a mali by sme to vlastne považovať za samozrejmé, poznajúc vojenské skupiny žijúce na okrajových územiach Osmánskej ríše, ktoré mali labilné spoločenské postavenie, ale účinne sa organizovali proti turkom; tiež poznajúc žoldniersku mentalitu západného vývoja. To ale musíme ozrejmiť, že hajdúske vojská Bocskaiho doby, čo sa týka pôvodu, už dávno nepochádzali z poddaných a zemanov predtým turkami zničenej Južnej zeme, ale z obyvateľstva prchajúceho z obsadených krajín po útokoch na veľké hrady (1551/52 - Temesvár, Szolnok; 1556 Gyula). Tento proces bol posilnený pustošením 15-ročnej vojny! Títo hajdúsi, čo sa týka pôvodu, mohli byť už aj predtým zemania, mohli pochádzať aj zo sedliackej vrstvy, a vieme, že vo veľkej časti boli obyvateľmi predtým privilegizovaných území (Jászkunság). Národnostne boli to maďari a prevažnou väčšinou reformovanej vieiy. Hlavné statky Štefana Bocskaiho teda boli umiestnené na území, ktoré bolo hlavnou kolískou maďarského hajdúskeho hnutia. Treba však detailizovať otázku, že z územia Nyírség-Debrecen-Bihar sa už v rokoch 1551/52, teda v čase tureckých ata77