A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Jozef Duchoň: Kosice na prahu bočkajovho povstania

Aké teda boli Košice na prahu Bočkajovho povstania, v onom pamätihodnom roku 1604? Z vojenského hľadiska, a to bolo pre cisársky erár asi najdôležitejšie, to bola veľká mestská pevnosť s dvojitým pásmom hradieb. Vnútorné pásmo, tvorené hlavným a parkanovým múrom, bolo už z ťortiťikačného hľadiska bezvýznamné, veď pochádzalo ešte z čias posledných Arpádovcov a Žigmunda Luxemburského. O jeho technický stav a obranu sa stále starali jednotlivé mestské cechy, no na mnohých miestach bolo poškodené, prípadne zastavané podmúrovými domami mestskej chudoby. Obrana mesta v prípade obliehania závisela hlavne na vonkajšom pásme hradieb, ktoré sa začalo budovať v rondelovej forme ešte za čias Mateja Korvina v roku 1484, dostavalo v Jagellonskej a Zápoľského ére, a takmer vzápätí ho na popud hornouhorského kapitána Lazára de Schwendi začali od jari 1566 prebudovávať na bastiónovú fortifikáciu. Táto prestavba, v ktorej sa angažovali známi fortifikační inžinieri Nicolo Angelini, Daniel Specklin a Ottaviano Baldigara, a ktorá bola aspoň raz koncepčne prehodnotená a upravená, bola v roku 1604 prakticky ukončená. Podľa popisu v Relation i podľa Houfnagelovej veduty však boli vonkajšie opevnenia neudržiavané, párkány zarastené krami a stromami, vonkajšia vodná priekopa mala nespevnené brehy a dno, na niektorých miestach bola takmer vysušená, inde zarastená tŕstím, alebo naopak prehĺbená ako brodisko a kúpalisko koni a domáceho statku! Obe hlavné mestské brány na koncoch hlavnej ulice, Hornú a Dolnú, doplňovala sporadicky používaná Malá brána na konci dnešného dominikánskeho námestia, ktorou sa chodilo do stredných predmestí. Mešťanom tieto oficiálne prechody nestačili a tak si cez oba pásy hradieb vyrobili niekoľko skracujúcuch cestičiek a prechodov, čím odolnosti opevnenia rozhodne neprospeli. Vonkajšie pásmo opevnenia obsadzovala v prípade nebezpečia v prvom rade cisárska posádka. Vojsko malo v meste aj rad ďalších objektov: zbrojnicu v bývalom františkánskom kostole a kláštore /dnes Hlavná ulica 89/, delolcjáreň pri Hornej bráne /Hlavná 108/, vojenskú nemocnicu /pravdepodobne v opustenom dominikánskom kláštore/, a samozrejme využívalo množstvo meštianskych domov na ubytovanie dôstojníkov, vojakov a ustajňovanie koni. K hodnote Košíc, ako pevnosti, sa však samozrejme počítalo viac, než iba opevnenie a vojenská posádka. V očiach vtedajšieho Košičana malo však jeho mesto v prvom rade sídelnú hospodársku a kultúrnu funkciu. Koľko a akých stavieb stálo vo vnútornom meste chránenom opevnením? V stave, ako ho podáva Relation, je k roku 1604 k dispozícii v meste stavebných 461 parciel, no bez mestských, erárnych, vojenských a cirkevných budov. Po identifikovaní položiek a grafickej rekonštrukcii podoby strateného plánu vtedajšieho mesta Abriss der ganzen Statt Caschaw sa ukázalo, že zachytáva všetky budovy v hradbami obkolesenom území vtedajších Košíc s výnimkou šiestich stavieb. Nápadne tu chýbali kostoly, ktoré na uvedenom území vtedy stáli celkom štyri: farský kostol, čiže dóm svätej Alžbety, k nemu príslušná kaplnka svätého Michala, kostol dominikánov a františkánov. Posledné dva kostoly boli opustené a v dezolátnom stave, hospodárskym účelom eráru a mesta však slúžili. Naviac tu boli ďalšie dva objekty patriace cirkvi - zvonica známa dnes ako Urbanova veža /príslušná bola k dómu/ a opustený kláštor dominikánov. Tá časť textu, ktorá popisuje mestské budovy, má 480 položiek, konkrétne to však predstavuje až 503 položkovaných objektov, pretože v dvoch prípadoch /86 a 457/ predstavuje jedna položka dva objekty a v jednom /304/ až 22 objektov. Z uvedených 503 objektov má 461 charakter normálnych meštianskych obytných budov, 33 slúži potrebám mesta a je mestským majetkom - kúpele /Alžbetina 6/, ubytovací hostinec Levočský dom /Hlavná 65/, mäsiarske krámy /celá dnešná Uršulínska ulica/, mestská fara /Hlavná 26/, mestská škola /na insule, poniže kaplnky svätého Michala/, ostrohárske krámy /pri Hornej bráne/, radnica /Hlavná 59/, stará radnica na Insule /na mieste dnešného divadla/, suchý mlyn pri Hornej bráne /Zbrojničná 6/, suchý mlyn pri Mlynskej bráne /na Zvonárskej ulici/, tržnica /na insule pred dnešným divadlom/ a 22 domčekov na ubytovanie mestských drábov /na Vratnej ulici od čísla 60 po 70/. Osem budov slúži eráru a je v majetku Jeho Veličenstva: delolejáreň /Hlavná 108/, dva objekty erárnej pekárne /Mäsiarska 8/, Spišská komora /Hlavná 68/, kráľovský dom /Hlavná 67/, vojenská nemocnica 56