A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Kónya Péter: Bocskaiovo povstanie a evanjelická cirkev

v kráľovskom Uhorsku), ale pokračovanie tohto stavu mohlo byť veľkým nebezpečenstvom pre cirkev. Evanjelická cirkev bez pevnej organizácie a ustálenej vierouky by práve v nasledujúcom období mohla ľahko podľahnúť nastupujúcej protireformácii. Synoda v Žiline sa uskutočnila z iniciatívy Juraja Thurzu v marci 1610. Palatín na ňu zvolal zástupcov 13 stolíc, kráľovských miest a 11 kontubernií. Kňazi prítomní na synode zastupovali 419. väčšinou slovenských evanjelických zborov. Jej hlavnou úlohou bolo dosiahnuť zjednotenie evanjelickej cirkvi na tomto území, definitívne osamostatnenie sa od Ríma a vytvorenie samostatnej cirkevnej správy. Územie desiatich dolnouhorských stolíc bolo na synode rozdelené do troch superintendencií,. Prvú tvorili Liptov, Orava a Trenčín, druhú Turice, Orava, Novohrad a Hont a tretiu stolice Tekovská, Nitrianska a Prešporská. Prvými superintendentmi sa stali Eliáš Lani pre prvú, Samuel Melik pre druhú a I. Abrahamides pre tretiu superintendenciu. Pre nemeckýchevanjelikov boli určení dvaja a pre maďarské zbory na tomto území jeden inšpektor. Synoda prijala šestnásť kánonov, ktoré podpísali všetci jej delegáti a potvrdil palatín Juraj Thurzo. Keďže kánony synody boli v platnosti iba v časti krajiny, bolo nutné v priaznivej politickej situácii rozšíriť jej platnosť, resp. vykonanť podobné dielo i v ostatných stoliciach kráľovského Uhorska. Z hľadiska ďalšieho i dovtedajšieho vývinu cirkvi bol dôležitý najmä východ krajiny, tzv. Horné Uhorsko, kde mala reformácia dlhú tradíciu a najmä v stoliciach Spišskej, Šarišskej a slobodných kráľovských mestách tvorili evanjelici veľkú väčšinu obyvateľstva. Aj tu vyšla iniciatíva na zvolanie synody od predstaviteľa svetskej moci, spišského župana Krištofa Thurzu. Synoda sa konala v Spišskom Podhradí v januári 1614 a zúčastnili sa na nej delegáti magnátov, stoličnej šľachty, piatich slobodných kráľovských miest (Košice, Prešov, Levoča, Bardejov a Sabinov) a kňazi dovtedajších dvoch seniorátov. Delegáti sa stotožnili s článkami, prijatými r. 1610 v Žiline a podpísali nových šestnásť kánonov, ktoré sa od žilinských veľmi nelíšili. Takisto tieto potvrdil palatín Juraj Thurzo. Významným činom synody bolo vytvorenie dvoch superintendencií, a to vidieckej (Spišská, Šarišská a Zemplínska stolica) a superintendencie piatich slobodných kráľovských miest. Za superintendenta vidieckeho bol menovaný kňaz zo Spišského Podhradia Štefan Xylander a na čelo mestskej superintendencie sa dostal levočský farár Peter Zabler. Záveiy žilinskej synody sa nestretli celkom s pochopením u maďarských evanjelikov, ktorí používali odlišnú agendu, ako aj iné symbolické knihy a neboli spokojní s tým, že okrem práva na jedného inšpektora sa museli podriaďovať slovenským superintendentom. Keďže paralelne s nimi existovali na tomto území mnohé kalvínske, dovolil im (aby predišiel prípadnému zlúčeniu ako v Zadunajskú) palatín r. 1613 vytvoriť vlastnú maďarskú superintendenciu. Jej prvým superintendentom sa stal levický farár Mikuláš Gönczy. V nasledujúcich rokoch sa táto preddunajská superintendencia vieroučné viac priblížila zadunajským evanjelikom a aj ďalej sa vyvíjala vlastnou cestou. Jej budovanie bolo dovŕšené na konzistóriu v Šintave r. 1622. 42 FORRÁSOK ÉS IRODALOM BAĎURÍK, JOZBF 2000 Náboženská otázka v politike prvých dvoch habsburských panovníkov po roku 1526. In. Prvé augsburské vyznanie viery na Slovnsku a Bardejov (Ľd. Kónya, Peter). Acta Collcgii Bvangcliei i'rcšovicnsis V, Prešov. 25-32. BALOGH FERIŠNC IH72 A magyar protestáns egyháztörténelem részletei a reformácie) korától jelenig. Debrecen. BÜDNÁROVÁ, MILOSLAVA 1

996 Vývoj územnej organizácie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. In: Slovenská archivistika. 1. 25-36.