A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Kónya Péter: Bocskaiovo povstanie a evanjelická cirkev

a násilností, ktorých sa vojaci dopúšťali, vyvolávala nespokojnosť obyvateľstva ešte jedna skutočnosť. Rudolf sa snažil využiť prítomnosť vojska na urýchlenie rekatolizácie. So žoldnierskymi oddielmi prichádzali jezuiti či iní rehoľníci a na mnohých miestach násilím odnímali evanjelikom chrámy, fary a školy. Proti tomu protestovali viacerí protestantskí zemania a magnáti. Odpoveďou panovníka bolo však iba ich prenasledovanie. Desiatky z nich tak v konflikte s panovníkom stratili majetok a museli ujsť do cudziny. Keďže evanjelické stavy veľmi pozorne sledovali rekatolizačné aktivity cisára a citlivo reagovali na porušovanie svojej slobody vyznania ako významnej stavovskej slobody, stala sa na začiatku 17. storočia náboženská otázka jedným z najdôležitejších politických problémov. Náboženská sloboda protestantov tak zaujala pevné miesto v protihabsburskom odboji uhorských stavov počas celého nasledujúceho storočia. Preto sa nie náhodou práve porušovanie tejto slobody stalo poslednou z príčin vypuknutia prvého protihabsburského povstania, vedeného Štefanom Bocskaiom. Začiatkom roku 1604 prikázal Rudolf II. hornouhorskému hlavnému kapitánovi generálovi Jakubovi Barbianovi cle Belgiojoso odovzdať jágerskej kapitule Chrám sv. Alžbety v Košiciach, ktorý bol vtedy už najmenej polstoročie evanjelickým farským kostolom. Po odmietnutí rozkazu mestskou radou dal generál rozostaviť na námestí delá a jeho odovzdanie si vynútil silou. Po tomto úspechu pokračoval v konfiškácii všetkých protestantských chrámov v meste a odňal mu aj 20 poddanských dedín. Stavy sa snažili konflikt vyriešiť pokojnou cestou, no spoločné posolstvo východoslovenských slobodných kráľovských miest Rudolf ani po niekoľkých týždňoch neprijal Udalosti v Košiciach vzbudili mohutnú vlnu nespokojnosti v celej krajine. V situácii ohrozenia sa zblížili evanjelickí mešťania so šľachtou a spoločne protestovali na sneme proti odnímaniu chrámov, vyháňaniu kňazov a núteniu poddaných prijímať katolíckych duchovných. Na ten sa však panovník nedostavil a jeho brat Matej im dal vyhýbavú odpoveď. Potom, ako pohrozili, že na obranu slobody vyznania využijú všetky zákonné prostriedky, Rudolf vyhlásil za jediné panu£icc náboženstvo v Uhorsku katolícke a snemové články doplnil o zákon, obnovujúci všetky dovtedajšie nariadenia, vydané od čias sv. Štefana na obranu katolíckej vieiy, proti kacírom a protestantom, vrátane tých, ktoré prikazovali upaľovať Lutherových stúpencov. V takejto situácii bola ohrozená samotná existencia protestantizmu. Tisíce habsburských žoldnierov pokračovali vo vyháňaní evanjelických kňazov z ich chrámov a varadínsky biskup sa neúspešné pokúsil zopakovať košické udalosti v Levoči. Spoločnosť sa radikalizovala a otázka slobody vyznania protestantov zaujala, popri politických cieľoch, významné miesto v práve začínajúcom protihabsburskom povstaní. Po vyhlásení snemových zákonov protestovali predstavitelia hornouhorských stavov v Košiciach a potom na svojom zjazde v Sečovciach, kde odmietli uznať Rudolfom doplnený článok. Proti cisárskym žoldnierom sa na mnohých miestach postavili ozbrojení zemania a poddaní. V takýchto podmienkach vtiahol v októbri 1604 na územia kráľovského Uhorska Štefan Bocskai (sám jeden z tých, ktorí museli nedávno opustiť krajinu) a o niekoľko týždňov obsadil Košice. Mešťania, šľachta, vojaci aj poddaní vítali jeho takisto protestantských vojakov, ktorí sa podľa ich slov „ chopili zbrane za pravú vieru a slobodu svojej krajiny". Bocskai, sám reformovaný, sa snažil o spravodlivé usporiadanie náboženských pomerov na obsadenom území, pričom proklamovaním boja za slobodu vyznania získal na svoju stranu domáce evanjelické meštianstvo a zemanov. Dokonca na začiatku na mnohých miestach pomáhali povstalcom aj ozbrojení poddaní. Význam náboženskej otázky v povstaní je zrejmý aj z rokovaní povstaleckých snemov a z jeho oficiálnych dokumentov. Už na porade v Košiciach v jeseni 1604 stavy vyhlásili, že bojujú za náboženskú slobodu na sneme v Szerencsi v apríli 1605 vyhlásili za rovnoprávne evanjelické náboženstvo s katolíckym. To potvrdil aj nasledujúci snem, konaný v Krupine, ktorý zároveň vykázal z krajiny jezuitov. 40