A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 1979 (Debrecen, 1981)

Muzeológia - Boross Zoltán: Vytasve hnutia „Sarló”

Zoltán Boross VYSTAVA HNUTIA „SARLÓ" Pred 50. rokmi, vroku 1928 vytvorila sa v Gombaseku skupina madarskych univerzitnych posluchacov a intellektuálov v Ceskoslovenskej Republike, tak zvané „Sarló" (:Srp:). Hnutie Sarló vystizne karakterizoval Imrich Forbáth básnik madarskej menssiny z Ceskoslovenska, kecf povedál „Ako jarny vychor vznikli de madarského sveta. Béli priekopnikmi, odhalili tverciu silu mensinovej mad'arskej skutocnosti a tak ovplyvnili nielen Madarov zijucich v mensine, alecelé madarské iudevé hnutie. V

ich myslienkovom svete sa odrázala ludovest' a revolucnosí Adyho, Móricza i Dezső Szaboa, ale aj mysoienka vychodoeuropskej koncepcie riesenia otázok národností." Toto hnutie odrázala vystava, ktorá sa usperiadala v Debrecine v Muzeu Déryho a trvala od 21. IX. 1978 do 31. XII. 1979. Vystava a památny vacierok sa uskutocnik na základe spolocného rozhodnutia este zijucich Sarlosov. Múzeum Déry podujalo usporisdaf vystavu památného materialu a pövednych dokumentev, ktore mali v drzbe 25. este zijucich Sarlosov. Bola to ziva história hnutia vytstavená vo vitrinoch, tallách, fotografiách, malbách, niekdajsich plakátoch, knihách a novinovych clánkoch, zacinajucá sa spolkom sv. Jurája, pokracujuca skautskym hnutím, vandrovnickym hnutím a konciác cervenym priaatelstvem a orgánizovanou úcast'eu v robotnickom hnutí. Dokumenty hnutia boli vystavené na tablách. Na prvem table bola zobrazena socha sv. Jurája. Bol to symbol mladch. Edgár Balogh zakladatel hnutia velmi vystizne nypisal: prazska socha zobrazovala rytiera, ktory práve premáha zle. Potom tam boli zábery z cinnosti sociogrofickych vandrováni zbierani materialov rociografického zameránia. Boli to zaciatky etnografickéhe bádania dedin: (:falukutatás:), které sa stretli s velkym ohlasom v célom svete. Na sociografickom vandrováni spoznaná skutocnosf, chudoba, vykoristovánie a národnostne utlacenie Iudu priviedlo hnutie ku socializmu. Myslienka sa uskutocnika v Gombasegu vtedy, ke<f, skautska zástava bola vymenená zástavou ozdobenou cervenym srpom. Ztadialte pochadza pomenovanie hnutia: „Sarló" (:Srp:). Vyznamné udalosti hnutia mali sveje tabló: studentsky kongresvNovych Zámkoch v roku 1929, navsteva u Prezidenta Ceskoslovenskej Republiky, ovencinie sochy Michala Táncsicsa v Budapesti, — s barvani vychodoeuropskych národov a s cervenou stuhou,—utók proti Sarlósom v budapestskom parlamenté, kongress Sarlosov v roku 1931 v Bratislave, vydanie brosury „Sarló jegyében" (:v znaku Srpa:) s programom Sarlosov, zucastnenie delegátov hnutia v stávke zencov v Kosutochcetnicka salva-, rol'a Cervenej Pomoci (:Vörös Barátság:), a Vysokoskolskej Ligy Spolocnosti Národov vo hnuti Sarlosov. V zvlásstnych vitrinoch boly vystavené exemplary casopisov redigovanych Sarlossami a casopisy simpatizujúcé se Sarlosami, asice: Vetés, Diákszemle, Az Út, Mi Lapunk, Korunk, Új szó, Magyar Nap, Spojenie s pokrokovym ceskym a slovenskym studentsvom dokumnetovali casopisy slovensky „Dav" a cesky „Tvorba". V susedstve fotografii niekdajsich Sarlosov bolo vystavené tabló о prenasledovani clenov hnutia pocas fasizmu (.Sarlosi na deresi:). V osobitnych vitrinoch boli prodstavené podobizne a dielá básnikov a priatelev hnutia a sice fotografie Zoltána Fábryhe, Júliusa Fucika, Dezidera Györyho, Ladislava Dienesa, Gábora Gáala, Pala Simándyho, Pala Gulyása, Gezu Juhásza a Péter Veresa. Taktiez v osobitnych vitrinoch boli vystavené polstorocné dielá spisovatelov, básnikov, ucencov, umelcov pochadzajucich z radov Sarlosov. Na vystave po prve sa stretlo domáce obecenstve s tvorbami typickej postavy madarského maliarstva na Slevensku, s mal'bami Istvána Tallósa Prohászku. On bol sociáenym maliárom, jeho obrazy su vizie vykortistovania a zufalstva. Mimoriadná pozornosf sa venovala cinnosti Rosie Neyovej zakladatelky socio-foto. Tieto fotografie odhalili neprestavitelnu biedu rusinskéhe a madarskéhe obyvatelstva v niekdajsom Rusinsku. Vystavu diia 21. septembra 1978 zahájil dr. Imrich Dankó, riaditee Muzea Dériho, potom Edgár Balogh — svojho casu intellektualny vodca hnutia Sarló — professor v Kolozsváru, poukázal vo svojej prednáske na to, „ze kdekel'vek zijeme, len jednotne bez rozdielu národov a len spolocne mözeme napredovaf." 473