Novákné Plesovszki Zsuzsanna: Felekezetiség - Iskola - Interkulturalitás. A mezőberényi szlovák evangélikus népoktatás 1723-1890 között - A Békés Megyei Múzeumok Közleményei 37. (Békéscsaba, 2012)
Konfesia - Skola - Interkulturalita
Novákné Plesovszki Zsuzsanna: Felekezet is ég - Iskola - Interkulturalitás tincina, mad’arcina a pomocnym jazykom bol jazyk národností, nemcina a sloven- cina. Na strednej skole sa vyucovala a gréctina a hebrejcina. Ziaci slovenského pővodu poznali aj biblictinu. V gymnáziu od roku 1863 postupne sa dostalo do prostredia pouzivanie mad’arciny, cím sa posúval do úzadia pővodny zámer zakla- datel’ov, pestovanie viacjazycnosti. Berínski Slováci-vrátane aj ziakov skoly s vyucovacím jazykom materins- kym-, ohl’adom na rőzne miesta ich rodiska odkial’ prisli, mali heterogémnu l’udovú jazikovú vzdelanosf. Pri elementárnych skolách je vyznamnym faktom, ze v nich od zaciatku vyucovacím jazykom bol jazyk danej národnosti. V Berincoku v l’udovych skolách slovenského obyvatel’stva vyucovanie sa stáva dvojjazycnym od roku 1825. Na zaciatku bolo charakteristické pouzivanie biblictiny. Literárny jazyk sa zaviedol neskőr, prostredníctvom ucebníc v XIX-om storoci. Ucitelia a ziaci v kazdodennej komunikácii pouzivali békesské slovenské a mad’arské nárecie. Pri zamestnávaní ucitel’ov bolo pozidavkou ovládanie cudzieho jazyka. Od zacatku XIX. storocia bolo podmienkou aj ovládanie mad’arciny. Poma- d’arcovanie skől sa zacina v tomto období a temto proces sa posilnuje v rokoch 1836, 1842 a najmä po roku 1870. Vyznam mad’arského jazyka sa vyzdvihoval nielen v elementárnom skolstve, ale aj v gymnáziu, v úradoch, ba aj v kruhu národností sa stala mad’arcina prostriedkom kazdodennej kommunikácie. Zvysil sa pocet aj miesanych manzelstiev, v ktorych bola vzdy mad’arcina komunikacnym jazykom. V súvislotí s elementárnym l’udovym skolstvom sa dá konstatovat’, ze v otáz- ke pouzivani jazyka sa rozhodli státne zákony. O skolách s vyucovacím jazykom materinskym v pravom slova zmysle sa dá hovorit’ len do roku 1820, neskőr mozno hvorit’ len o skolách, v ktorych sa pouziva aj mad’arcina. Tieto skoly boli uz dvojjazicné. Niektoré predmety a skupiny predmetov sa vyuzivali na to, aby posil- novali v národnostnych ziakoch vedomie spolupatricnosti k vácsinovému národu a zároven sa tykali aj jazyka a identity. Kultúra Slovákov sa formovala nie prostredníctvom preberaní a adaptácií elementov spoluzijúcich kultúr, ktoré sa vbudovali indirektne do historického kontextu skolstva, ale jej stav oplyvnilo pouzivanie mad’arského jazyka, co viedlo k zániku javov vytvárajúcich slovenskú (dolnozemskú) kultúru. Rozpad skolskej kultúry, postupné zanikanie spolocenskych, l'udovych, nábozenskych zvykov zaprícinilo vznik takych kultúrnych elementov, hlavnou kohéznou silou ktorych bol jazyk. Zánik elementov zabezpecujúcich jednotu dolnozemskej slovenskej kultúry viedol k vzniku duálneho, bilingválneho, bikultúr- neho modelu na zacatku XIX. storocia, ktory charakterizoval kultúru Slovákov zijúcich v. Békesskej zupe. 304
