Ujváry Zoltán: Kultusz, színjáték, hiedelem (Miskolc, 2007)

Játék és maszk. Dramadkus népszokások II.

540 J-Cry a masky na svadbe Jiry a masky (Dramatické t'udové zvyky IL J{ry a masky na svadße Na základe skúmaného repertoáru svadba sa právom maze pokládat' za najdôlezitejsiu prílezitost' na predstavenie l'udovych (divadelnych) hier. Svadba sama osebe je charakteristickou obradovou formou l'udovych hier divadelného rázu. Obycaje spojené so svadbou sa môzu povazovat' za divadelné vyjavy, ktoré nasledujú za sebou podl'a riadenia „neviditel'ného reziséra". Je zrejmé, ze svadobné vyjavy determinované tradíciou nemajú funkciu divadelnej cinnosti, aie v obradovej forme prejavujú sa v nich prvky divadelnej cinnosti v znacnej miére. Na moznost' tejto cinnosti poukazuje i to, ze predstavenie svadby je obl'úbenou témou dramatickych hier. Nie je teda náhodou, ze vyskumníci sa casto priblizovali ku svadobnym zvykom z hl'adiska l'udovej drámy. Svadbu ako célok povazovali za svojráznu drámu, ale samostatnym hrám svadby takmer nevenovali pozornost'. Aj udalost' spojenú s nepravou nevestou pokladali za jeden z prvkov obradu. Svadobné hry sme zaradili do dvoch skupín—podl'a toho, ci svadbu predstavili jej pozvaní \\o%ú& alebo nepo^yané osoby. Charakter maskovych vyjavov, vystupov v znacnej miére závisel od vystúpujúcich osób. Napríklad nepozvaní vystúpili bez vynimky s pantomimickou scénkou —zväcsa v maske a pozvaní hostia bez masky, prevazne s textovymi hrami bavili obecenstvo. Vystup maskovanych úcinkujúcich sa odohrával podl'a urcitého poriadku. Obycajne po veceri druzba ich ohlásil svadobnym host'om s pozdravnym prívetom obscénneho obsahu. Nemi herei mali úspech uz s púhym vystupovaním, niekedy so svojimi grotesknymi maskami a oblecením. Pri vystupe predviedli hry, ktorych rámcom boli vonkajsie faktory - charakteristická situácia, máska atd'. - bez dopredu urcenej roly. Scénky divadelného rázu vsak pozadovali od vystúpujúcich spoluprácu. Vystupy sa predvádzali nemo, zriedkavejsie so zmenenym hlasom. Na takéto vystupy sa pripravovali zväcsa dopredu, väesina vyjavov vsak nevyzadovala predbeznú prípravu. Popri tejto skupine je druhá, ktorá pozostáva z predstavujúcich svadobnych hier, túto tvorili pozvaní svadobní hosda. Spravidla mládenci, zenatí pohotoví vdpkári bavili hostov svojimi hrami. Hry konali neskoro, casto po polnoci, nad ránom, aby vyvolali veselost', dobrú náladu medzi host'ami trochu uz vycerpanymi. Tito casto vystúpili pri cepcení nevesty, niekedy v case oddychu hudobníkov Zartovné vyjavy boli uz pocas vecere. Organizátorom, iniciátorom hier a zartov spravidla je druzba, ktory tiez úcinkoval v niektorych scénkach. Vo svadobnych zartoch mnohokrát sa spomína aj nevesta a mlado^eních, vtipkárenie druzby a starejsieho s host'ami ako i hostí medzi sebou trvá pocas celého casu svadby. Medzi svadobnymi zartami obl'úbenymi po celej krajine je hodne individuálnych, prílezitostnych zartov, improvizácií pochádzajúcich od tej istej vtipnej osoby, ale sú aj také, ktoré sú známe na célom území mad'arského jazyka. Casto sa zabávali aj tak, ze si dávali hádanky na ro^lustenie. Zartovné versované riekanky, básne, niekedy i texty s obscénnym obsahom vyvolávali veselost', stupnovali náladu. Pomedzi zábavnymi svadobnymi zánrami dolnozemskych dedín patrili rôzne travestie otcenása, ktoré, ako môzeme predpokladat', zaznievali na svadbách od polovice minulého storocia. Predniesol ich druzba, ale zaiste ich predniesli aj pri inych prílezitosüach, ako to mnohé záznamy dosvedcujú. V prvom rade na svadbách bolo zvykom predviest' spevom históriu o svadobnom %á%raku biblickom v Káne, co sa obycajne skoncilo táncom vystúpujúcich. Niet pochyby, ze vystúpenie so spevom o svadbe v Káne patrilo do skupiny dramatickych zvykov, k scénkam hier divadelného rázu. Materiái získany v teréne potvrdzujú charakteristickú svadobnú dramatickú funkciu spevu. Veselost' a dobrú náladu mala zväcsovat' aj nepravá nevesta a charakteristická postává dolnozemskych dedín, kapitán Kunov. Byvaly kapitán sa stal vtipkárom svadby potom, co stratil funkciu byvalého úradníka. V repertoári svadobnych hier obzvlást' sú vyznamné tri dialogické hry, predmetom ktorych sú konflikty spolocenské. V rade mad'arskych l'udovych dramatickych hier je vel'mi málo takych vystupov, v ktorych sa odzrkadl'ujú triedne rozpory, rozpory medzi spolocenskymi vrstvami a jednotiiveami. Tieto zánre, zánrové scénky zväcsa zosmiesnujú vystupújuce osoby — hlavne vyzdvihnuüm ich vonkajska. Sú to poväcsine scénky s jednou osobou a nemé, v ktorych nemôze vzniknút' konflikt alebo dramatické napätie. V urcitej casti scénok monologickych s jednou alebo viacerymi osobami sa vsak uz zacínajú ukazovat' moznosti vzniku dramatickych konfliktov. Preto medzi hrami vyjadrujúámispolocenskjkonflikt û zasluhujú osobitnú pozornost' scénky, ktorych predmetom je protiklad medzi pastierom a gazdom, bet'árom (szegénylegény) a pandúrom zastupujúcim vrchnost'. Organzovanie, naucenie a nacvicenie tychto