Balassa M. Iván: A parasztház története a Felföldön (Miskolc, 1994)
ÖSSZEGEZÉS
Na vychodnych Castiach zupy Heves, na juznom okraji pohoria Bükk a na oblasti Tokaj-Hegyalja (Tokajské podhorie) sa Coraz viae síri kamenny múr. V Novohrade zas sa stavajú skôr vakované múry miesto pletenych stien s rámovou konstrukciou. Kamenné múry sa dostali do popredia hlavne v hornatych oblastiach, a pri nich sa Coraz viae sírili aj múry, kde základym materiálom bola hlina. Sírili sa hlavne na úkor domov zrubovych, stípovej a rámovej konstrukcie. Je to vseobeenou tendenciou v l'udovom stavitelstve, i podla Franza OELMANNa, ze v hoeiktorej zemepisnej oblasti za progresivnu zmenu v stavitelstve sa pokladá, vymena organickych látok na neorganické; tento procès sa zaCina základom a konCí strechou (OELMANN, Franz 1927. 8., odvoláva sa na to i Clark, J.G.D. 1952. 6.). Je faktom, ze do XX-ho storoCia v skúmanej oblasti boli múry zhotovené zo zeme, z kamena a ojedinele uz v XX-om storoCí - z tehly, celkom alebo ciastoene nahradené múrami z dreva. V prípade múrov, ktoré v ktorych bolo pouzité aj drevo, ako aj v prípade striech sa tento procès vôbec nedokonCil. Druhá izba sa v sedliackych domoch objavi v druhej polovici XIX-ho storoCia a to najprv na dobre ohranicenom území, v niekolkych obeiach v centre Novohradu, v zupe Heves pri strednej casti rieky Tarna a pod mestom Eger, a na vychode presne tam, kde rozsírenie kamennych múrov sa dá registrovat' na konci XVIII-ho storoCia. Takisto i v Gemeri a v oblasti riek Sajó (Slaná) - Hejő sa v torn období objaví druhy obyvací priestor. Aj na vychod od rieky Slanej sa postupne konCí pouzívanie pece s vnútornym odvádzaním dymu, ale s inymi fázami, nez u zvislych dymníkoch. Tu sa postupne telo pece dostane von z obyvacieho priestoru, aie lapaC dymu, kabola a spórák - ktory sa objavil v XIX-om storoCí a bol pristavany k peci - este dlhé doby ostali v izbe. Temer len v XX-om storoCí zanikne vnútorny dymník, vtedy sa dostane cela pec do pitvora, zároverl spórák zostane v izbe az do tych Cias, kym sa nerozsíri pouzívanie nosného sporáka zhotoveného v továrni. Mapy, na ktorych som spracoval charakteristické Crty domov postavenych v XIX-om storoCí a na zaCiatku XX-ho storoCia, sú vhodné aj nato, aby sa pomocou nich konstatovali tie malooblastné formy, ktoré sa v celkovom charaktery vyvíjali v druhej polovici XIX-ho storoCia, ale ich základné Crty sa dajú registrovat' uz po XVI-om storoCí. Tu sa vyzdvihne len niekolko závaznych momentov, ved napríklad podla mójho vyskumu v Borsod-Abaúj-Zemplénskej zupe sa nachádzajú nasledujúce malooblasti: 1. juhoborsodská, 2. juhozemplínska, 3. severoborsodsko-gemersko-turnianska, 4. abovská, 5. tokajská (Tokaj-Hegyalja, pozri BALASSA M. Iván 1987b. 73.). Obytné domy západnej Casti Novohradu, zväCsa na území pohoria Börzsöny sú pozoruhodné uz i preto, lebo tu sa najprv objavia - zo smeru Velkouhorskej níziny - nabíjané múry, tu sa zaCnú najskôr stavat' dvojizbové domy a k nim loggie, strecha tychto domov sa lísi od ostatnych striech na okolí. V tejto zóne táto oblasf bola tá, ktorá vyhovujúc vseobecnym tendenciám sprostredkovala nízinné vplyvy na sever, resp. na vychod a prevzala i také vplyvy, hlavne zo severu, ktoré potom odovzdala na juh (napr. kachlová pec). Taká sprostredkujúca oblasf v hevesskej zupe sa nachádza vo vychodnej casti zupy, pri potokoch Tarna, Laskó a Eger, pri úseku nad a pod mestom Eger. Oblasf ústia riek Sajó (Slaná) a Hejő este charakteristickejsie ukazuje, ze tam doslo k prevzatiu a odovzdaniu róznych konstrukCnych a formálnych riesení. Skory vyskyt nabíjanych a inych múrov zo zeme, pomerne skory vyskyt loggií a ich velká rozmanitost', existencia druhého obyvacieho priestoru toto vsetko poukazuje nato, ze táto oblasf vo vyvoji ludového stavitel'stva zohrala svojráznu sprostredkovaciu, formovaciu funkciu. Hore uvedené oblasti sprostredkovali väCsinou vplyvy z juhu, z Dolnej zeme na sever, na hornaté územia. Oblasf, ktorá sa rozprestiera medzi potokmi Szuha a Bódva, alebo v sirsom pojme medzi riekami Slaná a Rakacaje pozoruhodná práve kvóli sprostredkovaniu z iného smeru. Tője oblasf, ktorá z velkooblastnej zóny, z územia byvalej králbvskej komory, z králbvskych miest cez kontaktnú oblasf (napr. Rozflava - Rozsnyó, Gelnica - Gölnicbánya, pozri EAS Vzorkové spracovanie XX. 8. mapa) dostala impulzy a sprostedkovala vydobytky vytvorené v mestách tejto oblasti. Nie je vsak vylúcené, ze údolie Hornádu je druhy „inovaCny" kanál, predpokladám, ze stípová konstrukcia sa rozsírila práve touto cestou, totiz botanicko-zemepisné podmienky ukazujú na túto oblasf. Nie je vylúcené, ze sikmé riesenie oddymenia izby (s kobolou) sa dostalo na juh tiez tymto smerom.
