Ujváry Zoltán: Gömöri népdalok és népballadák (A miskolci Herman Ottó Múzeum néprajzi kiadványai 8. Miskolc, 1965)

mohli uviesť ako piesne známe na všetkých miestach jeho zamestnania, tak by sa počet dedín na mape ukazujúcej rozšírenie piesní v značnej miere vzrástol. To isté môžeme povadaf o ženách, ktoré sa odsťahovali z rodnej dediny po výdaji do inej obce. Ich piesne by sme mohli registrovať aj ako piesne ich rodných dedín. Ak berieme do ohľadu fluktuáciu na vnútornom území Gemera, migráciu trvajúcu kratší alebo dlhší čas, definitívne osadenie, o uverejnených piesniach môžeme povedať, že sú známe na celom území Gemera. Chcel som poukázať na to, že piesne sú omnoho rozšírenejšie, než ako tu ukazujú udané miesta. Sú i také piesne a balady, ktoré sa vyskytujú takmer vo všetkých dedinách Gemera s obyvateľstvom maďarským. V zväzku teda mená dedín v podstate označujú konkrétne miesta zbierania, a tak isto osobné mená sú menami tých jednotlivcov, ktorí najlepšie predniesli piesne a balady. V tomto stručnom resumé nemôžem sponemúť všetky pohľady a výsledky vo výskume. Charakteristické znaky jednotlivých skupín piesní skúmam v osobitných statiach ohľadom na celú ľudovú tradíciu, zvyky, zamestnania a na hospodársko-spoločenské odlišnosti. Poukazujeme na dôležitejšie varianty, ktoré patria k etnickým zvláštnostiam gemerských Maďarov. V osobitnej stati sa zaoberám s vynikajúcimi spevákmi, ktorí majú veľký repertoár, ďalej so spôsobami, ako sa učia spievať a s príležitosťami, pri ktorých sa učia spievať ako i s problémami prepožičiavania a prevzatia tradícii. Podrobnejšie sa zaoberám funkciou piesní, balád a piesní, ktoré sa pripájajú ku kalendárnym zvykom v živote jednotlivca, rodiny a kolektívov. Čo sa tyče celkového obrazu hudobného obrazu bral som do ohľadu piesne lyrické. V gemerskej ľudovej tradícii popri lyrických piesniach najbohatší materiál sa skrýva v baladách. Počas svojho výskumu som sa snažil predovšetkým spoznať, v akej hĺbke a v akom kruhu sa udržiavajú a sú známe balady. Čo sa tyče rozšírenia, poznania balád sú značné odlišnosti nielen na celom území Gemera, ale i v susedných dedinách. Odlišnoť v podstate znamená, že jedna alebo druhá, alebo i viac balád vyskytovala sa len sporadicky, poprípade ju nájdeme iba na jednom mieste. Práve preto nieje vhodná, aby sme z nej vyvodili všeobecné dôsledky. Balada nie je žánrom más. Z hľadiska folkloristického skúmania prednes balady môžeme zaradiť do kategórie rozprávačov pohádok. V tomto ohľade dôležitú roľu majú prednášatelia s vynikajúcimi schopnostami. Tieto indivíduá so svojím materiálom treba považovať za samostatné osobnosti stojace nad kolektívami. Najcharakteristickejšie exempláry ľudových piesni gemerských Maďarov poznáme z tradície pastierskej. Počas svojich výskumov mimoriadne mnoho piesní a balád som zozbieral od pastierov. V kruhoch výskumníkov etnografie je všeobecne známe, že pastieri tvoria vrstvu ľudu, ktorá najsilnejšie udružuje tradície. Pomedzi bačami, pastiermi sviň a stád sa lepšie zachovali staré beťárske piesne a balady, ako v tradícii roľníctva, ktoré sa pomešťovalo. Pastieri hrali dôležitú úlohu nielen v konzervovaní piesní, ale aj v ich šírení. Poznáme početné prípady migrácie pastierov, z čoho môžeme robiť vývody i na migráciu piesní. V prípade pastierov a sluhov sa sťahovala vrstva, ktorá najlepšie konzervovala tradíciu, ktorá jednak odniesla so sebou, jednak zanechala po sebe svoje piesne. Preto lokalizácia piesní zväčša neznamená viac, ako označenie toho, že v ktorej dedine býval spevák v dobe zbierania. Kontakt so slovenskými dedinami, poťažne migrácia mimo župy zavedie nás k problémom skúmania interetnických sty132