Istvánffy Gyula: Palóc népköltési gyűjtemény (A miskolci Herman Ottó Múzeum néprajzi kiadványai 2. Miskolc, 1965)

GYULA ISTVÁNFFY; LUDOVOBÁSNICKÁ ZBIERKA KRAJA PALÓCMI OBÝVANÉHO Gyula Istvánffy narodil sa 20. nov. r. 1863. v meste Miskolc. Detské roky strávil v roľníckom i remeselníckom prostredí cechovom. Už tu sa mu naskytla dobrá príležitosť oboznámiť sa s ľudovými rozprávkami a hrami. Do elementárnych škôl a do gimnázia chodil v Miskolci i v meste Eger (Jáger). Potom sa stal rehoľníckym novicom a takto sa mu podarilo' zložiť skúšku dospelosti. V m. auguste r. 1881. šiel za učiteľa ľudovej školy do Nagyenyedu (mesto sa nazýva teraz: Aiud). Vystúpil z rehole a chcel byť finančným koncipistom. V rokoch 1883—1886. učil sa v štátnom pedagogickom ústave a získal kvalifikácie jazykovedy a historickej vedy. Poslúchol radu svojich profesorov — boli tí mužovia súčasne výbornými etnografmi vtedajšej doby —: Lajosa Katonu, Gyorgya Alexicsa, Bernáta Munkácsiho, Pála Királya, Antala Herrmanna a Gyulu Sebestyéna i venoval sa zbieraniu národopisnému. Istvánffy začal študovať život Palócov (Poľovcov) koncom min. storočia. Učinil to vtedy keď folkloristika ako veda sa osamostatnila a viac a viac sa odlúčila od literatúry. Vtedy napísal Lajos Katona svoje diela teoretického významu a spoločnosť Kisfaludy Társaság vydala od roku 1872. rad-radom zväzky, obsahujúce ľudové básne jednotlivých krajov. Národopisný výskum nadobúdal väčších rozmerov než v minulých desaťročiach. Gyula Istvánffy, využívajúc výhody svojho stavu, vytýčil si za cieľ študovať v celku prostonárodný život Palócov. Zaoberal sa najviac ľudovou poéziou. Zostavoval ľudovobásnickú zbierku Palócov už v. r. 1890-tych. Tento materiál doplňoval r. 1912. z poverenia Kisfaludy Társaságu. Jeho zbierka rozprávok mala zvláštny význam. Zapisoval viac než tridsať rozprávok. Tieto rozprávky sú — i podľa mienky dnešných výskumníkov — „spomedzi dôveryhodných, literárne spoľahlivých, na mieste zbieraných rozprávkových textov Palócov." Keď bol vychovávateľom v Paráde, vtedy zbieral pravé rozprávky a tie vydal v Lipt. Mikuláši. Túto knižku venuje spisolateľovi Kálmánovi Mikszáthovi. Istvánffy vyučoval v Lipt. Mikuláši v meštianke v r. 1888—1901 a súčasne pokračoval v systematickej činnosti zberateľskej. Jeho štúdiá uverejňovali časopisy Rthnogtraphia, Néprajzi Értesító, Magyar Nyelvór, ba aj noviny. R. 1894. vyšiel zväzok p. n. „Palócz néprajzi tanulmányok" (Národopisné štúdiá o Poľovcoch), z materiálu skorej zbieraného. Vyšiel zväzok ako 2. č. časopisu Néprajzi Fúzetek (Zošity národopisné). Istvánffy sa 21