Petercsák Tivadar: Népi szarvasmarhatartás a zempléni Hegyközben (Borsodi Kismonográfiák 17. Miskolc, 1983)

a stav rohov. Kupovaťsi zašli aj do vzdialenejších miest, ako predávať. Zapriahnutie rožného dobytka má bohatú terminológiu. V Hegykozi pri orbe zapriahali vola a kravu, koná považovali za slabšieho. Zapriahnutý rožný dobytok obyčajne podkovali. Z maštale vynášaný hnoj držali na dvore, ktorý v jesenných a v zimných mesiacoch vynášali na pole. Hnoj dobytka pravidelne používali na natieranie dlážky v obytných domoch so zeminovou dlážkou. Dojenie a spracovanie mlieka eú charakteristické ženské práce a majú bohatú maďarskú a slovanskú terminológiu. Vyhotovovali mnoho druhov mliečnych jedál, ale veľký význam mal aj predaj mliečnych výrobkov na trhu. K mlieku sa pripája mnoho poverčivých zvykov a povier, a Činnosť v Hegykozi najznámejšej mystiokej postavy, bosorky /nákaza, branie osobu z mlieka/ spájajú s kravou, s mliekom. Posledná kapitola odhaľuje zmeny a charakteristické Črty chovu rožného dobytka v Hegykozi. Od druhej polovice XIX. storočia v systéme poľnohospodárstva nastali zmeny /scelovanie, zniženi* úhoravého pozemku, intenzívnejšie pestovanie krmovín/, ktoré mali svoj účinok aj na spôsob ohovu. Najväčšie zmeny nastali na prulcme storočia. Súbežne s výmenou doterajších druhov rožného dobytka zmenil sa aj spôsob zúžitkovania a začali zapriahať vie.o koni. Zmenil sa aj stavebný materiál maštali a rozmery stodôl pre krmoviny, no v dôsledku vplyvu technického vývoja zmenil sa aj materiál nástrojov, používané pri chove, ako aj ich forma /napr. seČkovioa/. Tradičný poriadok hospodárenia narušil sa v rokoch 1950-60. Postavením priemyselných pracovísk zmenšila sa úloha mužov v pracovnom podieJe pestovania dobytka, miesto nich ošetrujú zvieratá ženy. Domáca živočíšna produkcia popri výrobe mlieka znamená väčší príjem v tých rodinách, kde je dosť pracovných síl na zabezpečenie krmovín pre zmluvné zvieratá. Podľa geografiokyoh pomerov hegykozských dedín a podľa kvality lúk sú rozdiely v intenzite pestovania krmovín, v ich spôsobe skladovania a v poriadku pástla. Oblasť Zemplínskeho pohoria, tak aj Hegykoz, nevytvára samostatnú etnickú skupinu. Táto malá oblasť spája kultúru severných a východných Karpát. Pre svojráznu zemepisnú situáciu a pre slovenské prisťahovalectvo XVII-XVIII. storočia aj v ohova zvierat nachádzame také kultúrne prvky, pôvod ktcryoh môžeme hľadať 132