Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Emese Számadó: Oheň, povodeň a neduhy v Komárne od 16. storočia do súčasnosti (Preklad: Beatrix Sinková)
Po skončení prvej svetovej vojny bola pripojená severná časť Komárna k Československej republike, a tak komárňanský dobrovoľný hasičský zbor - spolu s vybavením - sa dostal pod československú správu. Komárom na území Maďarska ostalo bez požiarneho zboru, bez vybavenia a tu bolo potrebné budovať požiarnu ochranu od základov. Po obnovení verejnej správy, v roku 1920, ako prvý inicioval reorganizáciu požiarnych zborov Ján Fiedler, majiteľ továrne na výrobu ľanu, respektíve bývalí požiarnici Juraj Szapora a Ľudovít Fehér. Na základe povolenia mestskej vrchnosti bol reorganizovaný dobrovoľný hasičský zbor 6. júna 1920 a bol vypracovaný nový požiarny poriadok. Predsedom Dobrovoľného hasičského spolku bol mešťanosta Gašpar Alapy, podpredsedom Ján Károly, finančný riaditeľ, veliteľom sa stal Ján Fiedler, majiteľ továrne na výrobu ľanu, veliteľom čaty sa stal Juraj Szapora. Hasičský spolok začal svoje pôsobenie v ťažkých podmienkach: nedisponovali materiálnou základňou, hasičským vybavením (hasičskou striekačkou) a nakoľko tieto získali až v roku 1921, dovtedy ich pôsobenie nemohlo byť až také účinné. V období rokov 1926 až 1943 nastal dynamický rozvoj požiarnej ochrany a hasičského zboru. Nová hasičská zbrojnica bola vybudovaná v strede mesta k 12. septembru 1926 a bol zavedený aj telefón. V roku 1927 sa zakúpila hasičská striekačka s malým motorom (400 l/s), jedno auto na prevážanie motora, na ktorom bolo možné prepravovať aj požiarnikov. Od tejto doby sa zintenzívnila činnosť a úroveň dobrovoľného hasičského zboru. Rozhodujúcu úlohu zohral hasičský zbor v hasení a zamedzení šírenia obrovského požiaru, ktorý vznikol 1. augusta 1928 v predmestí Severného Komárna: počas hasenia požiaru zachránili život aj dvom osobám. Spolok bol obdarovaný krásnou zástavou, v roku 1931, za doterajšiu vynikajúcu prácu. V deň vysvätenia zástavy v meste usporiadali župné preteky, na ktorých odviedli komárňanské družstvá dobrú prácu. V živote nášho hasičského zboru bol medzníkom rok 1936. Bol zriadený, na základe nariadenia Ministerstva vnútra č. 180 000/1936, aj v našom meste profesionálny požiarny zbor. Úlohy vykonávalo zo začiatku 3 členné osadenstvo s 1 veliteľom v spolupráci s dobrovoľníkmi. Obdržali aj ďalšiu motorovú striekačku, aby hasenie požiarov bolo čo najúčinnejšie. Severné Komárno bolo opäť pripojené k Maďarsku v roku 1938. Požiarne zbory dvoch častí mesta, v dôsledku tejto udalosti, boli organizačne spojené a boli riadené jedným veliteľstvom. Po organizačnom spojení zborov bol rozšírenýpPočet profesionálnych členov a bola zakúpená ďalšia motorová striekačka. Hasičské zbory mesta Komárna boli postavené pred mimoriadne úlohy v poslednej fáze vojny, v druhej polovici roka 1944 a po bombardovaní v zime roku 1945. Hasenie vzniknutých požiarov sa dialo v ustavičnom ohrození života hasičov. Väčšia časť
