Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Sarlota Drahosova: Rodové fondy v Štátnom oblastnom archíve v Nitre a ich využitie

SARLOTA DRAHOSOVA Rodové fondy v Štátnom oblastnom archíve v Nitre a ich využitie Medzi najzaujímvejšie archívne fondy, ktoré sú uložené v Štátnom oblastnom archíve v Nitre, zaraďujeme rodové archívne fondy. Ich bádateľský význam narastá najmä v poslednom období so zvýšeným záujmom o všetky vrstvy obvateľstva, čiže záujem aj o šľachtu, ktorá bola v nedávnej minulosti v našom priestore do určitej miery tabuizovaná, ale na druhej strane, oni sú práve najčastejšími pôvodcami spomínaných fondov. Postupným dopĺňaním sme získali 31 rodových súborov, ktoré sú v súčasnosti všetky vo vlastníctve štátu. Na začiatku 90-tych rokov z hľadiska kvantity ich rozsahu sa pohybuje od jednej škatule (0,12 bežných metrov, ďalej len b.m.) po 90 škatúľ (10,80 b. m.). Celkove predstavujú rody 81 ., panstvá 328 b. m., rodiny a osoby 6,7 b. m. Časové rozpätie rodových písomností je od 13. storočia po 50-te roky dvadsiateho storočia. Pre lepšie rozlíšenie musím spomenúť, že systematizácia archívnych fondov Slovenskej republiky rozlišuje v tejto súvislosti tri termíny: rody, panstvá a osoby. Aj keď sa to nedá vždy striktne dodržať, najmä medzi rodom a panstvom, čiže panským hospodárstvom alebo správou majetku, toto delenie sa snažíme dodržať. Ide väčšinou o rody šľachtického pôvodu, viaceré z nich patrili do nižšieho zemianskeho stavu. Staráme sa i o archívne fondy časovo novších veľkostatkárskych rodov. V krátkosti by som spomenula genézu akvizície rodových fondov. Už v prvej polovici 19. storočia boli deponované prvé rodové fondy do archívu Nitrianskej župy - Budai z Vŕbového, Sóki zo Sóku, Dávid z Výčap - Opatoviec, Kováč z Malého Cetína, Kudlík z Liesková. Dôvody uloženia do župného archívu boli rozličné. Žigmund Šóki, keď mu syn narukoval do ruskej armády, zostal sám a rozhodol sa písomné dedičstvo o rode uložiť do župného archívu. Vtedajší zvyk odovzdávania súvisel aj s vymierajúcim rodom alebo so záujmom príslušníkov rodu čo najvhodnejšie ochrániť a zachovať prísomné informácie pre budúcnosť. Musela tu byť zároveň dôvera v inštitút župného archívu. Dávidovci v nasledujúcich rokoch postupne prikladali i ďalšie dokumenty o rode. Tento trend, aj keď v menšej miere, pokračoval i v druhej polivici 19. storočia, napr. Sántó z Pane. Najväčšie prírastky sme zaznamenali v rokoch 1949-1954, a to v období, keď podľa zákona 104/1945 Zb. prebiehala povojnová pozemková reforma. Popri konfiškácii pôdy štát preberal i veľkostatkárske sídla - kaštiele a kurie. Práve tu sa stretli pracovníci povereníctva pôdohospodárstva s rodovou písomnou agendou.