Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Iván Halász: Osu d Židov, na území južného Slovenska so zmiešaným obyvateľstvom, ktorí sa vrátili bezprostredne po druhej svetovej vojne (Levice a okolie v rokoch 1945 a 1946) (Preklad : Alžbeta Bitterová)
Svedčí o tom aj obsah tej otázky, s ktorou sa obrátili predstavitelia národného výboru v Leviciach 7. júla 1945 na Povereníctvo vnútra Slovenskej národnej rady so sídlom v Bratislave a ktorá sa týkala židovských domov pod národnou správou. 9 V liste bolo uvedené to, že bývalé židovské domy sú síce ešte v dočasnej správe osôb, vymenovaných maďarskými orgámni, no keďže v poslednej dobe prichádza čoraz viac „našich Slovákov" do mesta, v súčasnosti by už bolo možné ich poveriť touto úlohou. Otázka ale znie tak, či by sa nemali tieto domy vrátiť pôvodným židovským majiteľom. V odpovedi Povereníctva Slovenskej národnej rady z 25. júla 1945 sa uvádzalo, že túto otázku bude neskôr riešiť právna norma, ale ak je to v možné dovtedy treba poveriť správou týchto domov spoľahlivých Slovákov 10 . (Inou otázkou je neskoršie všeobecné právne riešenie reštitúcií a jej vykonávanie v praxi, no tento článok sa však s týmto komplikovaným problémom nezaoberá.) Vymenovanie bývalých židovských majiteľov alebo iných židovských osôb za národných správcov tiež nebolo vylúčené, ale na nich sa rovnako vzťahovalo šetrenie politickej a národnej spoľahlivosti ako na ostatných. V tomto období takmer každá dospelá osoba musela absolvovať uvedený proces. Z tohto hľadiska je charakteristický obežník Povereníctva Slovenskej národnej rady pre vnútorné veci, rozosielaný miestnym orgánom štátnej správy, v ktorom povereníctvo upozorňuje podriadené okresné národné výbory na to, že „... otázka náboženskej príslušnosti je irelevantná z hľadiska národnej spoľahlivosti, preto príslušnosť k židovskému vierovyznaniu sama o sebe ešte neznamená národnú spoľahlivosť." Pri vyšetrovaní bolo treba vychádzať z priznaných údajov pred rokom 1939 alebo z používaného jazyka v rodine. Treba dodatočne skontrolovať národných správcov židovského vierovyznania, ktorí boli predtým vymenovaní bez takéhoto šetrenia. 11 Z tohto obežníka vyplývajú dve veci a to, že predchádzajúce rasovénáboženské prenasledovanie neznamenalo oslobodenie od povinnosti podrobiť sa šetreniu národnej a politickej spoľahlivosti, resp. to, že novovzniknutá moc nepovažovala židovstvo za národnosť, ale zásadne sa na nich pozerala ako na vierovyznanie. V tejto otázke sa teda nová moc vrátila k stavu pred rokom 1918. Rasovú diskrimináciu medzi občanmi však iné prípisy a nariadenia toho istého orgánu zakazovali, lebo pravdepodobne diskriminácia Židov ani po vojne nebola neznámym pojmom zo strany úradov (čo dokazujú aj tieto obežníky). Problémy a nepríjemnosti dokumentujú aj iné dobové dokumenty v súvislosti so šetrením spoľahlivosti. Napríklad Pobočka prenasledovaných z rasových, náboženských, politických dôvodov a Zväz antifašistov v Šahách, neďaleko Levíc, vyhotovili memorandum k tejto otázke, ktoré potom odstúpili vyšším orgánom. 9 Išlo o akési autonómne slovenské Ministerstvo vnútra - pozn. autora. 10 MV SR ŠAN Pob. LV. List č. 2847/1 - II/l - 45. Povereníctvo SNR pre veci vnútorné z 25. júla 1945 vo veci židovských domov na bývalom okupovanom území - dočasná správa - 7688/45. 11 MV SR ŠAN Pob. LV. Obežník Povereníctva SNR pre veci vnútorné z 28. augusta 1945. 4741/45.
