Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Szabolcs Szita: Deportáci e z pevnosti Csillag na jeseň roku 1944 (Preklad: Alžbeta Bitterová)

sadisticky, nemilosrdne vykonaných vrážd bol jeden čatár menom Ferenc Bécsi z Budína, ktorý ako člen oddielu Šípového kríža bol zásobovačom potravín.''' Dráma Židov pokračovala začiatkom januára 1945 v Komáromé. Bola tuhá zima, na Dunaji plávali veľké ľadové kryhy. „Smerom nahor niekoľko sto metrov od železničnej stanice pre osobnú dopravu primrzla jedna kryha k brehu. Vojaci Šípového kríža vyhnali na túto ľadovú kryhu židovských mužov a ženy a postrieľali ich. Desať-dvanásťdní ich tam bolo vidieť, potom kryhu vzala voda.'''' Masaker bol na moste v Komáromé 24-ého, opäť postrieľali hromadu Židov. ,jNemcom sa to nepáčilo a vojakov šípového kríža vykázali z mosta. Ďalšie popravy pokračovali na severnej strane mosta, na brehu. Jedného večera sa jedna Židovka vyslobodila z ich rúk a bežala po brehu a kričala [...] ľudoví povstalci veliteľstva na stanici a železničiari vybehli a Židovku zachránili.' 1 '' Takéto šťastie malo len málo ľudí. V neďalekom Győri masakre tých, ktorí „si žiadali vysvetlenie" boli taktiež na dennom poriadku pod velením bývalého kamelota Gyulu Strahlendorfa. Úzko spolupracovali s Józsefom Szénásim, ktorý bol maďarským zmocnencom nemeckej poľnej tajnej polície (Geheime Feld­polizei, GFP). Po vojne na pojednávaniach ľudového súdu Strahlendorf priznal účasť na zastrelení 130 mužov a žien. Resumé Domáca historiografia zatiaľ nespomína alebo spomína len sčasti deportácie zKomáromu na jeseň roku 1944. Žiaľ, taktiež sme nenašli publikácie na základe bádania miestnych historikov. Sporadické údaje však poukazujú na to, že mesto Komárom - v úzkom kruhu - už na jar 1944 prichádzalo do úvahy ako tábor, zber­né miesto, stanica na nakladanie do vagónov, hoci kompetentní vedúci úradníci to popierali. Hromadné odvlečenie z Komáromu pred definitívnym koncom vojny sa uskutočnilo neskoro a za svojráznych okolností. Bol to jeden z prejavov získania moci Ferenca Szálasiho a jeho strany, totálnym prejavom prisluhovačstva nemec­kých okupantov. Uspokojovali dvojaký záujem: Nemci sa dostali k náhradným pracovným silám a režim zas odovzdal z krajiny všetkých tých, ktorých považoval za nebezpečných a ktorých sa chcel za každú cenu zbaviť. Hromadné odvlečenie z pevnosti Csillag sa líšilo od praxe deportácie v Maďarsku v roku 1944 v tom, že obvyklú registráciu v koncentračných táboroch vykonali ešte v Komáromé pred naložením do vagónov. Maďarskí väzni boli zaradení do kategórií a odvezení do už predtým vyznačených nemeckých koncent­račných táborov. Duchovným autorom, tvorcom, nemeckým bezpečnostným orgánom, sa aj tentokrát podarilo zostať v pozadí. „Špinavú prácu" vykonali maďarské orgány. Tento náčrt histórie jesennej deportácie z Komáromu objasnil niekoľko z hlavných znakov zotročenia, odvlečenia 15 000 Maďarov. Autor dúfa, že

Next

/
Oldalképek
Tartalom