Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Sarlota Drahosova: Archívne pramene k dejinám Komárna a okolia v Štátnom oblastnom archíve v Nitre
SARLOTA DRAHOSOVA Archívne pramene k dejinám Komárna a okolia v Štátnom oblastnom archíve v Nitre Štátny oblastný archív v Nitre je bohatým zdrojom informácií k dejinám mesta Komárna a v širšom pohľade aj oblasti, ktorú v minulosti predstavovala Komárňanská župa. Cieľom prednášky nie je detailne vymenovať všetky archívne fondy uložené v Štátnom oblastnom archíve v Nitre a viažuce sa na toto územie, pretože by išlo o náročnejšie a dlhšie vystúpenie. S maďarskými kolegami nás spája minulosť, spoločný štátny útvar, v ktorom žili naši predkovia. Teritórium Komárňanskej župy sa rozprestieralo na oboch stranách rieky Dunaj, nemalo stabilné hranice. K najväčším zmenám došlo v stredoveku po vpáde Turkov, kedy boli k župe pripojené Turkami neobsadené časti Ostrihomskej, Fejérskej a Pilišskej župy. V priebehu času menilo sa územie i názvy okresov, väčšinou išlo o štyri okresy. V období vlády Jozefa II. sa spojili Komárňanská a Ostrihomská župa v jeden celok, aby sa neskôr v dobe absolutizmu znovu rozdelili. Písomnosti Komárňanskej župy v jej rôznych časových obdobiach až do roku 1945 poskytujú ťažiskové informácie k dejinám Komárna a jeho okolia. Rozpadom Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918 sa vytvorili správne inštitúcie rešpektujúce novovytvorenú hranicu. To znamená, že na území Maďarska, ktorému pripadli Tata a Gesztes, 1. októbra 1919 začala účinkovať Komárňanská župa so sídlom v Komáromé ako expozitúra Rábskej župy. Na území Slovenska so sídlom v Komárne bola vytvorená Rábsko-komárňansko-ostrihomská župa účinkujúca do roku 1922. Mesto Komárno bolo prirodzeným centrom tohto územia. Mária Terézia ho listinou vydanou 16. 3. 1745 povýšila na slobodné kráľovské mesto. V jeho právnom postavení opäť došlo k zmene v roku 1870, kedy ho vyčlenili zo župnej správy a stalo sa samostatným municípiom. V roku 1922 Komárno stratilo dovtedajšiu samostatnosť a bolo zaradené do kategórie veľkých miest. Z archívnych dokumentov si najväčšiu pozornosť zasluhujú kongregačné písomnosti Komárňanskej stavovskej župy, medzi ktorými je možná orientácia prostredníctvom elenchov. Obsahovo zachytávajú veľmi širokú problematiku obdobia feudalizmu. Spisy sa okrem iného týkajú cechov v Komárne, vpádov Turkov, zavádzania tereziánskeho urbáru, významu Komárna a jeho hradu v druhom revolučnom roku 1949. Ku kongregačným písomnostiam sú pričlenené župné sčítania ľudu z rokov 1785-1787, súpisy šľachty, vojakov, privilegiálne listiny vzťahujúce sa na Komárno. Z ďalších skupín spisov výdatných pre regio-
