Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Szabolcs Szita: Deportáci e z pevnosti Csillag na jeseň roku 1944 (Preklad: Alžbeta Bitterová)

Manželku Henrika Vassa priviezli do pevnosti Csillag zo Sátoraljaújhely. „Umiestnili nás v obrovských podzemných miestnostiach, kde boli visiace poschodové prične, ale bola aj taká miestnosť, kde bola iba slama rozložená na zemi. Privítalo nás strašne veľa myší, ktoré rozhodne nespríjemňovali naše dni"

16 László Ligeti prišiel v pešom sprievode z Budapešti. Smutnú realitu opísal takto: „Vzali nás do podzemnej miestnosti, v ktorej pred niekoľkými minútami väznili potulných cigánov. Mŕtvola jednej starej cigánky tam ležala na zemi ešte aj vtedy. V miestnosti bola nahromadená obrovská kopa ľudských výkalov. Možno je to neuveriteľné, ale je pravdou, že tú kopu vôbec neodstránili počas nášho tamojšieho pobytu.''''

11 Príbuzní Ferenca Tótha, ktorý zomrel neskôr v Dachau, zostali zarazení pri zistení následkov väzby v Komáromé. „Kým ho strážili v pevnosti, povolili nám raz päťminútovú návštevu. Namiesto nášho niekdajšieho statného, silného otca sme stretli už iba na smrť bledého, zúboženého starca. Vtedy sme ho videli naposledy. Cigáni odvlečení do pevnosti - mnohí tam boli s celou rodinou - dennú biednu stravu museli jesť bez taniera a príboru, jedlo naberali priamo z kotla s plechovkou alebo lyžicou. Teda, ak sa vôbec niekomu podarilo dostať sa ku kotlu. Ak sa kotol v tlačenici prevrátil, zbierali jedlo z blata, teda to čo sa zdalo byť ešte jedlým. Čoskoro sa objavili nákazlivé choroby v dôsledku zadržiavania veľkého množstva ľudí pohromade, hladu a nedostatku hygieny. Šírili sa vši, vyskytol sa dokonca aj svrab. Židovskí väzni zbierali mŕtvych a viezli ich pochovať.

19 Deportovaná cigánka Ilona Raffael si pamätá tak, že „nebol tam ani jeden lekár. Zomierali tam päť-desať-dvanásťročné od hladu. Bol tam jeden bunker, tam vhadzovali mŕtvych. Kedy ich odtiaľ odviezli, to neviem, lebo som to nevidela. Ale to viem, že mŕtve deti tam boli dlho. Aj tri-štyri dni a rodičia tam nemohli ísť. Mlátili nás hlava-nehlava, ak sme sa nepostavili dobre do radu. Raz aj mňa, lebo som sa skryla k deťom pri mojej matke. Veľmi ma zbili. Bolo treba sa postaviť do radu. Kto mal šesť detí, vyložili jeden liter vody lebo sa to nedalo nazvať jedlom - a keď žena povedala to, že je to málo, lebo nás je veľa, tak vojaci ich ešte aj zbili s korbáčom. Mojej mame takto prerazili hlavu. O jeden až poldruha týždňa prišiel rad na nás, aby nás naložili do vagónov. Z našej rodiny len mňa a môjho otca vzali ďalej, lebo ostatné deti boli mladšie. Ostatných prepustili. Dali nám kilo chleba a veľmi slanú klobásu do leča. Ale vodu 16 Börtönfelkelés, c. d., 219. 17 László Ligeti: Múltakra emlékezve. Kossuth Könyvkiadó, 1975. 141. 18 Tamtiež. 19 Pamäti strojného inžiniera Györgya Hajdua. 168 Óra, 5. apríl 2001. 49. Pamäti cigánskych zajatcov: Tények, adatok a cigányok háborús üldöztetésének (1939-1945) tanintézeti feldolgozásához. Szerk. Szita Szabolcs. Budapest, 2001. 80-97.