Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Szabolcs Szita: Deportáci e z pevnosti Csillag na jeseň roku 1944 (Preklad: Alžbeta Bitterová)

Z tábora internovaných v Bácstopolya dopravili zajatých Srbov po železnici so sprievodom polície cez Bácsalmás, Nagykanizsa a Kisbér do Komáromu, podozrivých z partizánskej činnosti, resp. i mnoho maďarských zajatcov. Stopäťdesiat z nich (ženy i mužov) odvelili do pevnosti Monostor, kde - pod dozorom ozbrojencov šípového kríža a starých maďarských vojakov - ich bolo takmer dvesto spolu s väzňami zajatými na raziach v okolí Komáromu, na Žitnom ostrove. (Medzi nimi strážili nemeckého baróna s jeho židovskou manželkou a mnohých zajatých Židov vykonávajúcich pracovnú službu.) Zajatci na dvore pevnosti videli ako každý deň vojaci cvičili 15-16-ročných chlapcov-levente. Medzi pochmúrnymi stenami sídlilo aj Ortskommando (nemecké veliteľstvo) a tucty SS vojakov. Prvé dojmy väzňov uchovali pamäti Gejzu Bereyho. Vo východnej časti „vo vstupnej miestnosti sa nachádza studňa s reťazou, ktorej nevidno na dno, odkiaľ si môžu nabrať vodu tí, čo sa nachádzajú vo vnútri, ale každú hodinu možno nabrať iba desať vedier vody. Nahnali nás sem, potom čo sa snažili policajti o nás vyhotoviť akýsi zoznam, ale prišiel tam jeden SS-ák a celé sa to nedokončilo. Takto hromadne sa dostávame do výklenkového systému na treťom poschodí, kde každý výklenok je dva metre široký a tri metre dlhý. V každom výklenku sa nachádza jedna strieľňa, vysoká jeden meter a nanajvýš desať centimetrov široká, cez ktorú prúdi dovnútra veľmi málo vzduchu a ešte menej svetla osvetľuje železné putá visiace dookola na stenách. Naše nohy sa zabárajú až po členky do suchého piesku, nikde niet miesta na ležanie alebo slama."

7 Zajatci pevnosti Monostor - na rozdiel od väzňov v pevnosti Csillag dostávajú výdatnú vojenskú stravu. A tak ich fyzický stav sa príliš nezhoršil. Skôr ich desí ustavičná neistota a ich nastávajúci osud. Z pevnosti nás deportovali uprostred novembra na nákladných vozňoch. Predchádzajúce množstvo väzňov (muži, ženy aj deti) sa doplnilo o baníkov zajatých z lokality Felsögalla, o cigánov vykonávajúcich pracovnú službu a cigánov-muzikantov. Odcestovalo ich do neznáma v dvadsiatich uzavretých nákladných vagónoch okolo tisícdvesto v sprievode maďarských policajtov. Podľa Bereyho prišli do hraničnej stanice Hegyeshalom „s nariekaním, plačom alebo nadávali". Odtiaľ ďalej smerom na Bruck, Passau, Regensburg a Weiden v sprievode nemeckej vojenskej stráže. Konečná zastávka ich cesty bola v koncentračnom tábore Flossenbürg v juhovýchodnej oblasti Nemecka. Mnohí sa vydesili 18. novembra po konfrontácii s neľútostnou skutočnosťou. So strachom zmiešaným so zvedavosťou videli to čo 7 Berey Géza: Hitler - Allee. Gondolat, 1979. 107-109.