Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - András Ortutay: Ostrihomsk é židovstvo v rokoch 1944-1945 (Preklad: Alžbeta Bitterová)
Po prevzatí moci stranou šípového kríža, aj v Ostrihome sa dostali k moci maďarskí nacisti (nyilasok). Od 18. októbra chodili po uliciach mesta ozbrojení stranícki službukonajúci pod vedením mestského vodcu brata Markóa. Koncom októbra 1944 po štátnej ceste vedúcej cez Dorog hnali pešo pochodujúce židovské kolóny z Budapešti smerom na západ. Jeden z nočných táborov sa nachádzal na futbalovom ihrisku v lokalite Dorog. Z vojenských dôvodov prevažnú časť pešo pochodujúcich kolón viedli ďalej cez ostrihomský Dunajský most a nie po viedenskej hradskej ceste. Pešo pochodujúce kolóny mali svoje obete vo viacerých obciach. Zriedkavou výnimkou bolo to, keď maďarské vojenské nákladné auto priviezlo do Ostrihomu polomŕtvu Židovku s vážnymi, bodnými ranami. Odpadla v blízkosti obývanej osady, a tak bodákom ako keby z milosti ju dobodali. Primár ostrihomskej nemocnice Kolosa Vaszaryho sa postaral ojej liečenie a ukrývanie za pomoci sestier milosrdného rádu. Útvary Červenej Armády dorazili do Ostrihomu 26. decembra 1944. Vedúci nacistickí (nyilas) predstavitelia mesta utiekli do Győru. Tí čo sa doteraz ukrývali mohli sa ukázať na verejnosti, ale ich osud a osud Ostrihomu sa ešte nezmenil k lepšiemu. Pri Komárne bola 31. decembra tá židovská rota pracovnej služby, v ktorej slúžilo aspoň tridsať Ostrihomčanov. Vojnové veliteľstvo maďarských nacistov šípového kríža (nyilas) ich odovzdalo Nemcom. Okolo polnoci 31. decembra boli svedkami toho ako sa valili cez komárňanský most nové tanky „Tigris", vyslané na záchranu Budapešti, vo vežiach s mladými vojakmi SS, ktorí veselo vykrikovali „Sieg! Siegľ\ Počas nemeckého protiútoku na svitaní 6. januára vyprázdnili sovietske vojská Ostrihom bez oznámenia a upozornenia. Vracajúci sa maďarskí nacisti šípového kríža (nyilasok), poľní žandári zajali Židov, vychádzajúcich z úkrytov, vojenských zbehov prečesali aj nemocnicu. Mesto bolo v nemeckých rukách, ale „marótske vrchy boli v ruských rukách, tu oproti nám na druhej strane Dunaja boli všade Rusi, samozrejme aj v Štúrove. V lokalite Dorog taktiež boli Rusi, jedna polovica časti Ostrihom-tábor bola ruská, kde sa dalo aj premávať, druhá polovica nemecká. Za Železnou bránou (Vaskapu) boli Rusi. Len hradská cesta smerom na Tát bola tá, po ktorej sa dalo premávať, ale aj tu iba v noci". Po tejto ceste hnali maďarskí nacisti šípového kríža svojich zajatcov. Žena odvlečená z nemocnice sa dostala do Auschwitzu, v lete 1945 sa potom dostala domov, kde rozprávala o svojom osude, ale zomrela ešte v roku svojho návratu. Koncom šesťdesiatych rokov odhalili jedného člena z prevádzajúcej skupiny, zatkli ho a odsúdili ho. Cesta dr. Žigmunda Berényiho a jeho dvoch spoločníkov bola kratšia, v Tokode pri pivniciach na ceste Török ich dobili k smrti. Boje sa skončili v Ostrihome 21. marca 1945. Z vyše pol tisíca ľudí odvlečených spolu s tými, čo vykonávali pracovnú službu sa ich vrátilo z koncentračných táborov veľmi málo. Vyššie spomenutý Eugen Stern sa vrátil a pokúsil sa zabrániť tomu, aby členovia novej polície, ktorí chceli odplatu za
