Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Attila Bonhardt: Maďarská kráľovská armáda a otázka židovstva (Preklad: Alžbeta Bitterová
Židov aj naďalej zostala v platnosti branná povinnosť, tým odmietli návrh Ministerstva spravodlivosti, podľa ktorého mali byť Židia oslobodení od všeobecnej brannej povinnosti. Na rozdiel od doterajších tvrdení sa vyslovilo, že Židia a osoby s miešaným pôvodom, ktorých nemožno považovať za Židov, vôbec nemôžu vykonávať ozbrojenú službu, ale svoju brannú povinnosť v rámci armády majú vykonávať v pracovných rotách. Ich hodnosť nech zanikne dňom 31. decembra 1940. Najradikálnejší postoj v tejto otázke zaujal 1. odbor generálneho štábu. „Z pojmu armády by bolo treba Židov navždy aj po formálnej stránke odstrániť, a preto zákon musí vyhlásiť, že: k výsadám kresťanských občanov patrí branná povinnosť a povinná účasť v hnutí levente, no oproti tomu Židia nezávisle od toho vykonávajú osobnú pracovnú službu, ktorú bude upravovať zákonný článok o pracovnej službe Židov." Veľké úsilie sa vyvíjalo nato, aby sa čo najskôr zlegalizovali pravidlá, vzťahujúce sa na Židov vo vnútri armády. Návrh zákona bol ukončený 27. novembra, no táto radikálna koncepcia sa nedostala do hotového návrhu, napriek tomu návrh sa týkal tisícky maďarských občanov v oveľa širšom okruhu ako doteraz. Sčasti aj preto, že sa malo zaobchádzať s osobami s miešaným pôvodom, nepovažovaných za Židov, rovnakým spôsobom ako so Židmi. Na druhej strane aj preto, lebo sa prijalo to, aby Žid alebo za Žida nepovažovaná osoba s miešaným pôvodom, majú vykonávať svoju brannú povinnosť výlučne v pracovných útvaroch; chceli zrušiť osobitné zaobchádzanie sa s lekármi, zverolekármi, lekárnikmi a inžiniermi a chceli ich zaviazať na vykonávanie pracovnej služby. Návrh vyslovil, že do mužstiev armády a žandárov z povolania, resp. ďalej slúžiacich sa môžu dostať len takí, u ktorých ako aj u ich manželiek nemali v príbuzenstve žiadnych Židov až do pokolenia starých rodičov. 14 V období príprav návrhu zákona sa už uskutočnili ďalšie kroky na izolovanie Židov v armáde. V decembri 1940 izolovali Židov, vykonávajúcich aktívnu verejnoprospešnú pracovnú službu od ostatných, vykonávajúcich verejnoprospešnú pracovnú službu tak, že 3-4. rotu práporu verejnoprospešnej pracovnej služby zreorganizovali na židovské roty. 15 Ministerstvo obrany predložilo Rade ministrov na jar 1941 návrh nariadenia, zameraný na zlegalizovanie tej, už od jesene 1940 existujúcej praxe, podľa ktorej osoby mimo aktívnej služby, považované za Židov, majú svoju službu, vyplývajúcu z brannej povinnosti, vykonávať nie so zbraňou v ruke, ale výlučne vo funkcii výpomocného charakteru a bez vojenskej hodnosti. Pokrytecky sa odvolali pri odôvodňovaní na zákonný článok IV z roku 1939, ktorý „Židov degradoval na neplnoprávnych občanov, zaradil ich do druhej línie politického a hospodárskeho 14 VHA MO 112.127/prez.l5.-1940. 15 VHA MO 118.811/111. Csfség-1940.
